Je v mojom srdci pravá láska?

Moderná psychológia sa snaží nájsť nové metódy, ako uľahčiť ľudské vzťahy, a na ich základe liečiť nielen samotu dnešného človeka, ale dosiahnuť i väčšie úspechy na pracovisku, v škole či v úrade.

Tieto metódy však človeka úplne neuspokojujú, často zanechávajú v jeho duši iba prázdnotu, podobne ako takzvané úradné úsmevy alebo vypočítavá srdečnosť.

Človek túži po čomsi hlbšom, úprimnejšom. Túži po vzťahoch, ktoré sú schopné spriateliť jednotlivcov i národy. Viete, na čom sú založené tieto vzťahy? Na láske. A to nie hocijakej, ale na láske, ktorá má za základ Boha a v Bohu pramení, lebo tak hovorí svätý apoštol Ján: „... láska je z Boha...“ (1 Jn 4, 7).

O tejto čnosti sa už veľa narozprávalo. Je nespočetnekrát opísaná v básňach a piesňach.

Svätý apoštol Pavol v Hymne na lásku hovorí: „... láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa... všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 4 - 7). Považuje ju za najväčšiu z čností. Pokračuje: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (1 Kor 13, 13).

Najkrajší príklad lásky nám dal Ježiš Kristus. Preto mohol a môže od nás žiadať dnes v evanjeliu podané hlavné prikázanie. O týchto slovách rozjímali dávni cirkevní otcovia a rozjímajú o nich aj súčasníci. Keď ich počujeme, máme radostný pocit, ako nás všetkých spája v jedno Kristovo prikázanie lásky.

Najlepším prejavom lásky je náš osobný postoj k blížnemu. Veď cez neho milujeme aj Boha. Apoštol Ján nám jasne hovorí, že keď nemilujeme blížneho, nemôžeme milovať ani Boha (porov. 1 Jn 4, 20) - teda lásku k Bohu meriame láskou k blížnemu.

Kňaz sa v škole pýtal detí, čo je najkrajšie na náboženstve. Odpovede boli rôzne: prvé sväté prijímanie, procesia na sviatok Božieho tela, slávnosť vzkriesenia.

Odpoveď kňaza bola – že môžeme znova začať preukazovať službu lásky k Bohu a blížnemu.