V úvode svätej omše vstúpime s evanjelistom Matúšom do „rozvíreného Jeruzalema“, kde okrem jasajúceho davu z prítomnosti Ježiša zachytíme aj rozpačitú otázku: „Kto je to?“

V minulosti sa Piata pôstna nedeľa zvykla nazývať aj „smrtná“. Evanjelium tejto nedele nás privedie k smrti tak blízko, že od nej budeme odvracať hlavu. Postavíme sa k hrobu v Betánii, v ktorom je už štyri dni mŕtvy Lazár.

Nedeľná bohoslužba slova nás aj svojou dĺžkou postupne pripravuje na vrchol Pôstneho obdobia, keďže sa znovu započúvame do dlhšieho dialogického evanjelia, ako to bolo pred týždňom.

Dialóg Ježiša so Samaritánkou pri tritisícročnej studni s hĺbkou 41 metrov nám postupne ukáže, že ide o niečo vzácnejšie a hlbšie ako o vodu z Jakubovej studne. Dotknúť sa srdca človeka je oveľa náročnejšie ako spustiť prázdne vedro do hlbokej studne.

Ak Boh dá, udalosť Pánovho premenenia, o ktorej vždy uvažujeme počas Druhej pôstnej nedele, budeme tento rok sláviť ešte raz ako osobitný sviatok v prvú augustovú nedeľu. Ale teraz sa na ňu pozrime očami Matúšovho evanjelia.