Čím väčšia dôvera, tým viac milostí

Prečo sa podľa vás tento libanonský svätec, ktorý žil celý život v jednoduchosti, pokore a utiahnutosti, teší takej veľkej úcte aj na Slovensku?

Svätý Šarbel je jeden z najväčších divotvorcov 20. storočia aj súčasnosti. Úcta k nemu sa šíri na mnohých miestach. V posledných rokoch sa svedectvo jeho života a zázraky na jeho príhovor dostali do širšieho povedomia aj na Slovensku.

Na jeho príhovor sa udialo mnoho divov, vnímam ich ako skutočné Božie dielo. Boh sa rozhodol cez neho mocne konať od okamihu, keď sa narodil pre nebo.

V košickej katedrále je aj relikvia svätého Šarbela. Bolo náročné ju získať?

Ide o relikviu prvého stupňa ex ossibus, o čiastočku kosti z tela svätca. Získali sme ju v roku 2017. Predstavený kláštora v libanonskom mestečku Anája, kde je uložené telo svätca, vyhovel prosbe nášho otca arcibiskupa Bernarda Bobera, ktorý oficiálne požiadal o relikviu sv. Šarbela na verejné uctievanie. Viedla ho k tomu veľká úcta k svätcovi v tunajšom regióne.

S akým ohlasom sa u veriacich stretávajú púte a sväté omše spojené s pomazaním olejom sv. Šarbela?

S veľmi pozitívnym. Mnohí si konajú súkromné púte, počas ktorých navštívia katedrálu, pomodlia sa pri relikvii a nechajú pri nej aj svoje úmysly. Každý 22. deň v mesiaci sa večer o 18.00 slávi svätá omša na tieto úmysly.

Pritom sa vždy dbá na vysokú úroveň liturgického slávenia. Tá je pozdvihovaná oduševneným spevom veriacich, spevom hymnu k sv. Šarbelovi a záverečným pomazaním olejom sv. Šarbela. Pri týchto svätých omšiach mnoho pútnikov pristupuje k sviatosti zmierenia, pri ktorej zažívajú obrátenia.

Pripomeniete, prečo sa sväté omše ku cti sv. Šarbela slávia práve 22. deň v mesiaci?

Deje sa tak kvôli najznámejšiemu Šarbelovmu zázraku, ktorý zažila ťažko chorá Nuhada al-Šamjová. Svätý Šarbel jej vo sne povedal: „Operoval som ťa, aby sa ľudia obrátili, keď uvidia tvoje zázračné uzdravenie. Veľa ľudí sa odvrátilo od Boha, prestali sa modliť, pristupovať k sviatostiam a žijú tak, ako keby Boha nebolo. Prosím ťa, aby si chodila do kláštora v Anáji na svätú omšu každý 22. deň v mesiaci. Na pamiatku tvojho uzdravenia až do konca života budú tvoje pooperačné rany každý 22. deň v mesiaci krvácať.“

Na pamiatku uvedeného zázraku sa po celom svete dvadsiateho druhého dňa v mesiaci slávia sväté omše a pobožnosti k úcte sv. Šarbela.

Z akých miest a krajín prichádzajú pútnici do Košíc?

Pri vstupe do katedrály máme knihu pútnika, kde sa môžu zapísať veriaci, ktorí prichádzajú a putujú 22. deň v mesiaci k sv. Šarbelovi. Nachádzajú sa v nej už mnohé farnosti zo Slovenska i z Česka. Nedávno nás prekvapili aj pútnici z Poľska.

Keď ste sa v júli 2020 stali farárom dekanom v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, vedeli ste už o tradícii svätošarbelských pútí?

Áno, vedel. Takže len pokračujem v tom, čo sa začalo v roku 2017.

Mali ste možnosť zúčastniť sa na púti k sv. Šarbelovi do Libanonu?

Áno, počas arcidiecéznej púte v marci tohto roku.

Od roku 2017 je v katedrále v Košiciach relikvia (na snímke) – čiastočka svätcovej kosti. Relikviár má tvar libanonského cédra, pred ktorým je zobrazený sv. Šarbel. Snímka: Jaroslav Fabian

Ktoré pútnické miesto v Libanone na vás najviac zapôsobilo?

Ťažko povedať. Je to svätá zem – mnohé miesta majú svoje čaro a duchovnú hĺbku. Oslovilo ma nádherné horské prostredie, no na druhej strane napríklad v rodisku svätého Šarbela i nehostinné, ťažké podmienky na život.

A čím vás oslovuje spiritualita svätého Šarbela?

Fascinuje ma, že sa celý život usiloval ostať neznámy, ukrytý pred svetom. Preto viedol aj náročný pustovnícky život. Boh však mal pre neho iný plán, ktorý sa začal uskutočňovať až po jeho smrti: aby prinášal milosť uzdravenia tela i duše tým, ktorí Boha o to prosia.

Keď sa pozeráte na pútnikov, mení ich príklad sv. Šarbela?

Do srdca opravdivo vidí len Boh, no som presvedčený, že áno.

„Proste Pána, aby vám dal podľa vašej viery,“ hovoril Šarbel. V čom spočíva hĺbka tohto odporúčania?

Šarbel prejavoval detskú vieru plnú dôvery v Boha. Vyzýval na vytrvalú modlitbu. Povzbudzoval do úplnej dôvery k Bohu a do prijatia jeho vôle. Opakoval: „Buďte trpezliví a podriaďte sa svätej vôli Boha, Pán Boh nám dá všetko, čo potrebujeme k spáse. Dôverujme mu.“

Viera je o dôvere v Boha. Boh nám vždy dá len toľko, koľko dokážeme prijať. Čím máme väčšiu dôveru v dobrotivého Boha, tým viac milostí sme schopní od neho prijať.

Svätý Šarbel zomrel 24. decembra 1898. Spomínate si na neho v košickej katedrále aj počas Štedrého dňa?

Deň jeho narodenia pre nebo si pripomíname 22. decembra pri pútnickej svätej omši.

V jednej zo svojich homílií ste povedali, že pre sv. Šarbela bola modlitba srdcom, modlitba vzťahu každodenným pokrmom. Prečo by sme mali pestovať svoj vzťah s Bohom práve cez modlitbu?

Pretože modlitba je rozhovor s ním a len ten, kto sa s Bohom pravidelne rozpráva, môže ho opravdivo poznať. Modlitba je preto základ duchovného života. Musí však ísť o modlitbu srdcom, pretože ako hovorí sv. Šarbel: „Skôr príde k Bohu zvuk kvákania žiab než prázdne slová, ktoré nevychádzajú zo srdca, iba z úst človeka.“

Veriaci prosia svätého Šarbela väčšinou o jeho príhovor u Pána Ježiša za dar zdravia. Aké úmysly vkladáte do svojich modlitieb k nemu vy?

Modlím sa predovšetkým za pútnikov prichádzajúcich do Dómu sv. Alžbety v Košiciach a na ich úmysly. Prosím aj o to, aby sa prostredníctvom úcty k svätému Šarbelovi dostali bližšie k Bohu.

Úcta k svätým, ktorí sú pre nás vzorom kresťanského života, nás má vždy privádzať bližšie ku Kristovi. V našom živote viery musíme pamätať na to, že Boh aj v dnešnom svete mocne koná cez príhovor svätých, ku ktorým sa utiekame.