Cirkev stále dáva ľuďom chuť žiť

TOMÁŠ GALIS (1950) je žilinský biskup. Za kňaza bol vysvätený v roku 1976. Pápež Ján Pavol II. ho v auguste 1999 vymenoval za banskobystrického pomocného biskupa. Pápež Benedikt XVI. ho vo februári 2008 vymenoval za biskupa novovzniknutej Žilinskej diecézy. Snímka: autor
Narodeniny oslavujete dva dni pred Vianocami. Prelínali sa u vás doma oslavy vašich a Ježišových narodenín?
V minulosti sa veľmi neoslavovalo. Zvlášť, keď sa človek narodil pár dní pred Vianocami. Rodičia mi však spomínali, že zvykli chodiť vinšovať, no v ten rok, keď som sa narodil, nikam nešli, pretože sa tešili, že malého Ježiška majú doma.
Tento rok sú to vaše 75. narodeniny. Pre biskupa je to špeciálny vek, keď formálne podáva demisiu. Vtedy sa zvykne obhliadať za svojím pôsobením. Na ktoré chvíle z biskupskej služby radi spomínate?
Pri obhliadnutí vidím veľkú pestrosť, lebo za obdobie troch štvrtín storočia sa toho veľa zmenilo. Od ľudovodemokratického zriadenia cez socialistický štát, demokraciu až po chaos, ktorý máme momentálne.
Povedal by som, že v niektorých veciach ideme od desiatich k piatim. Ale, samozrejme, v mnohom nastal posun. Iné bolo moje detstvo, iná bola moja mladosť, lebo to bola práve Pražská jar v roku 1968.
Nasledovala normalizácia a pritvrdzovanie v 70. rokoch, teda v čase, keď som sa stal kňazom. Chodil som po periférii Banskobystrickej diecézy. Začal som Hriňovou, Breznom, potom som bol v Lazanoch a na Kľaku. Všetko miesta na okraji diecézy.
Po páde komunizmu som išiel slúžiť do centra Banskej Bystrice. Zrazu som sa z obyčajného dedinského farára dostal do štruktúr vedenia diecézy ako generálny vikár. Stáli teda predo mnou veľké otázniky, pretože to pre mňa boli nové veci.
Jedna z tých nových vecí bola aj stavba kňazského seminára v Badíne, ktorú ste dostali na starosť. Ako ste to vnímali?
Rozmýšľali sme, ako to uchopiť. Chodili sme sa pozerať kade-tade po okolitých krajinách, no nový seminár sa v 90. rokoch nikde nestaval. Napríklad v Poľsku prerábali na semináre staré kasárne.
Nakoniec sme pochopili, že je to niečo také, ako keď sa stavia hotel. Keďže išlo už o stavbu pre nové tisícročie, dali sme si záležať na kvalite. Našou podmienkou napríklad bolo, aby každá izba mala vlastné sociálne zariadenie.
Chceli sme mať nejaké sály, kaplnku, knižnicu, študovne, telocvičňu – jednoducho full servis. To sa nám podarilo.

