Ticho kláštorov začína byť zvučnejšie

Ruch moderného petržalského sveta ste vymenili za ticho kláštora. Najprv v poľskom Tynci, neskôr po príchode benediktínov na Slovensko v Sampore. Čím vás benediktíni pritiahli?

Dnes sa mi to ťažko formuluje, pretože sa mi nedá celkom vrátiť v čase do toho spôsobu uvažovania, aký som mal vtedy. Povedal by som, že ma najviac fascinoval ten spôsob života – jednoduchý, usporiadaný, nasmerovaný k Bohu.

Prvý týždňový pobyt vo mne zanechal veľmi silné dojmy, ktoré ma už akosi nevedeli opustiť. Úprimne: aj som sa bál, či to zvládnem. Dokážem takto žiť, bez toho či onoho, na čo som si zvykol?

Skúsil som to a môžem povedať, že to šlo omnoho ľahšie, ako som si predstavoval. Zasvätený život kladie pred človeka mnohé výzvy a často je náročný, ale tá náročnosť väzí väčšinou inde, než kde ju ľudia očakávajú.

Kláštorné múry môžu pôsobiť stroho a život mnícha ako nudná rutina, ale z vlastnej skúsenosti viem, že práve nuda je to posledné, čoho sa môže mních v kláštore obávať.

Je dnes pre mladých Cirkev ešte zaujímavá? Čo ich oslovuje?

Vo všeobecnosti vnímam, že „zaujať“ nie je až taký problém. Niekoho zaujme falošný mysticizmus zázrakov, iný sa nadchne pre akési príťažlivé vonkajšie formy nábožnosti, ale nakoniec z toho môže byť to zrno, ktoré padlo na skalnatú pôdu.

Navyše mnohí už majú Cirkev pevne zaškatuľkovanú v priehradke „škandály a podvody“ a nedokážu ju vnímať ináč. Osobne si myslím, že Božie slovo sa má šancu rozvíjať len tam, kde nechýba otvorenosť a úprimné hľadanie Boha, na ktoré „príťažlivé“ aktivity a nejasné ideály nestačia.

Viac spraví poctivá snaha o osobný rozvoj, skúsenosť vzťahu a vzájomnej podpory, opravdivá teologická hĺbka, ktorá pramení zo svätosti.

Ak sa povie „Cirkev“, nemalo by to v prvom rade evokovať reverendy a cirkevné úrady, ale dobrých ľudí, žijúcich s Bohom. To je výzva pre všetkých pokrstených: byť ľuďmi, pri ktorých si iní povedia „Boh naozaj existuje“.

„Ďalší slide môže byť ten váš“ bola výzva na stretnutí zasvätených online, ktorú ste prijali a od novembra 2016 vás poznáme ako Mnícha s kamerou. Aké ovocie tento druh evanjelizácie priniesol?

Netrúfol by som si to nazvať evanjelizáciou. To by bola privysoká ašpirácia. Pre mňa je to stále hobby, ale treba povedať, že isté ovocie tu je. V prvom rade som našiel nových priateľov a azda som aj mohol niekomu pomôcť.

Myslím, že sa mi podarilo ukázať, že kresťanský život nemusí byť odizolovaný od digitálneho sveta. Je to stále dynamicky sa rozvíjajúci priestor, v ktorom Cirkev nesmie chýbať.

Nemyslím tým však absenciu teologických dokumentov, ale absenciu veriacich – bežných veriacich ľudí, ktorí jednoducho žijú svoju vieru a nepotrebujú sa na nič hrať ani niečo dokazovať.

V niektorých kruhoch sa stalo populárne démonizovanie moderných prostriedkov komunikácie, ale počítač stále zostáva nástroj.

Ak ho použijem ako veriaci a ako veriaci budem prítomný v digitálnom priestore, môže moja viera priniesť ovocie aj tam. Navyše verím, že sa nájdu aj schopnejší ako ja a dokážu rozbehnúť spomenutú evanjelizáciu v plnom zmysle slova.

Počítačom ste sa venovali už počas vysokej školy a venujete sa im aj dodnes v kláštore. Idú médiá, technika a kláštor dokopy?

Kláštor je pre mnohých akýsi relikt dávnej minulosti. Nehovoriac o rôznych karikatúrach mníchov, ktoré sa príležitostne vyskytnú v súčasnej kultúre. V skutočnosti však boli kláštory, zvlášť v období stredoveku, priekopníkmi moderných technológií, kultúry a vzdelania.

Verím, že nimi môžu byť aj dnes. Nemyslím, že by som v tomto smere robil niečo výnimočné, skôr robím niečo, z čoho sú mnohí prekvapení. Mníšstvo ako najstaršia forma zasväteného života nepozná „rehoľnú charizmu“ v zmysle istého ohraničeného poslania daného rehoľného inštitútu.

Každý kláštor je originál, každý mních má svoje talenty a schopnosti a každá slušná práca sa môže stať posvätením pre svet, ak ju koná veriaci človek smerujúci k Bohu.

Hovoríte, že ste najprv mních, až potom youtuber, a teda práca v kláštore je prvoradá, no čo je vášmu srdcu bližšie?

Pre mnícha by mala byť na prvom mieste bohoslužba a skutočne si neviem predstaviť zasvätený život bez času stráveného v chóre pri žalmoch a liturgických spevoch. Ten výrok bol aj o tom: najprv modlitba, potom ostatné.

Samozrejme, že každý má rád svoje hobby, ale osobne si nemyslím, že by pre mňa bolo lepšie, ak by som sa videám venoval profesionálne, v rámci svojej práce.

Venovať príliš veľa energie a pozornosti na vonkajšiu prezentáciu trebárs aj svätého a osožného obsahu vždy hrozí stratou vnútornej rovnováhy a hĺbky.

Boh väčšinou pôsobí tajomne v skrytosti a mníšska tradícia je svedkom toho, že navonok – i do toho digitálneho prostredia – neradno vychádzať pričasto. Tu však hovorím za seba. Určite sa nájdu aj povolanejší, ktorí dokážu viac.

Na internetovom videokanáli máte vyše 7 000 odberateľov, takmer 160 videí a desiatky záznamov živých vysielaní. Kam ste sa v tvorbe mediálneho obsahu za ten čas posunuli a čo chystáte ďalej?

Povedal som si, že nebudem hovoriť o plánoch, ale radšej ich realizovať, takže o tejto veci pomlčím. Určite sa za čas existencie kanálu všeličo posunulo a zmenilo, ale nedialo sa to plánovane. Jednoducho sa veci menia pod vplyvom rôznych okolností – mojich aktuálnych možností, motivácie, záujmu zvonka.

Nové video však už nepribudlo takmer rok, zato sledovateľom ste sa prihovorili cez viaceré živé vysielania. Presedlali ste na modernejší spôsob youtubovania?

Livestream je hlavne interaktívnejšia forma tvorby. Dáva väčší priestor, umožňuje hlbšie prebrať isté témy – alebo skĺznuť do urečnenosti. Ale hlavne dáva možnosť divákom vyjadriť sa naživo, položiť otázku či podať postreh. Som veľmi rád, keď sa ľudia zapájajú a pýtajú.

Vždy mám obavy, či budem vedieť trefne odpovedať, ale živá reakcia vie byť niekedy hodnotnejšia než teologicky uhladená úvaha. Myslím však, že obe formy majú budúcnosť a pravdepodobne sa aj moja tvorba trochu viac vyváži smerom k videám.

Počas živých prenosov odpovedáte bez problémov na všakovaké otázky. Aký typ otázok vám najčastejšie chodí?

Nepovedal by som, že je to „bez problémov“. Ktosi raz povedal, že dobrého muzikanta spoznáš nie podľa toho, ako dobre vie zahrať, ale ako dobre vie zakryť chybu (smiech). Riziko je vždy aj v tom, či mi „nerupnú“ nervy, alebo či niekoho v nejakej veci nepomýlim.

Ale snažím sa učiť – aj to, ako neodpovedať na isté otázky. Vo všeobecnosti sa však najčastejšie týkajú duchovného života, sviatostí a tiež prosby o reakcie na rôzne aktuálne témy. Ľudia sa snažia zorientovať v často neprehľadných témach a zaujíma ich pohľad mnícha. V tom je aj zodpovednosť.

Opustili ste niektoré sociálne siete populárne medzi strednou a staršou generáciou. Nie je sociálna sieť ako sociálna sieť?

Asi narážate na odchod z facebooku, ktorý bol motivovaný praktikami tejto sociálnej siete a jej vlastníkov. Každá sociálna sieť má svoje špecifiká, svoje silné a slabé stránky. Pre mňa je dôležité, čo moja prítomnosť na danej sieti robí so mnou.

Dnes nie je problém stráviť celý deň skrolovaním a vypisovaním na mobile. Vlastná skúsenosť mi ukázala, že ak mám byť hoden titulu mních, nemôžem nasledovať overené rady sociálnych marketérov, ale je vhodnejšie sústrediť sa na menší okruh digitálneho prostredia. Ak ma niekto chce nájsť, ľahko ma nájde – na to nemusím byť na každej sieti.

Čo je kľúčom k osloveniu mladých cez sociálne siete? Ako sa im prihovárať v online prostredí a nestratiť sa medzi záplavou toľkých obsahov?

Toto by bola skôr otázka pre odborníkov, ktorí dokážu širšie analyzovať fenomén internetu. Určite je povinnosť využívať obrovský nástroj, ktorým je celosvetová počítačová sieť, rozumne a zodpovedne. To je zároveň niečo, čo sa treba učiť – ideálne nie na svojich vlastných chybách.

Zo strany mojej tvorby som nikdy neriešil nejakú propagáciu. V tomto smere je pre mňa vzor samotný kláštor, ktorý nestavia billboardy popri cestách, ale jednoducho stojí na svojom mieste a žije svojím pravidelným rytmom modlitby a práce. A ľudia prídu sami, zvlášť v dnešnej dobe.

Hlučnej reklamy je toľko, že ticho kláštorov začína byť omnoho „zvučnejšie“. Podobne aj sociálne siete: tí, ktorí hľadajú, nájdu. Skúsenosť ukazuje, že čím kvalitnejší obsah a poctivejšia práca, tým väčší dopad.

A ten sa tiež nedá hodnotiť len pohľadom štatistík odberateľov a sledovanosti. Niekedy môže byť užitočné istý obsah aj nevidieť. A potom: je dobre nezabudnúť, že Duch Svätý vie pôsobiť všade – aj na sociálnych sieťach.