Top podnik s presahom do večnosti

Ako pestovať v ľuďoch zmysel pre ekonomiku a ekonomické myslenie?

Nie je potrebné nič „pestovať“. Ľudia majú ekonomické myslenie zakódované v genetike, bez neho by neprežili. Ekonómia len vysvetľuje ich správanie.

Ekonomické rozhodnutia robíme denne, akurát za deti ich robia rodičia. Každý z nás je súčasťou nejakej domácnosti, aj keď len jednočlennej. A domácnosti sú základným subjektom trhového mechanizmu.

Aké sú základné podmienky trhového mechanizmu?

Sloboda a konkurencia. Sloboda každého človeka, ktorá so sebou prináša nielen právo, ale aj zodpovednosť za svoje rozhodovanie, konanie.

Stáročia žilo ľudstvo v podmienkach otrokárskej a feudálnej spoločnosti, cca 90 percent ľudí prežilo celý svoj život ako otroci, nevoľníci, poddaní. Bez slobody.

Otroci boli „obyčajný tovar“, poddaný tiež nemohol slobodne opustiť svojho pána, veľmi rýchlo skončil na dereši. Až po procese buržoáznych revolúcií získali slobodu všetci ľudia a začal sa formovať trh práce.

Vznikol trhový kolobeh, proces sa uzatvoril tak, ako je rok uzatvorený striedaním ročných období. Cítim, že mojím poslaním je šíriť radostnú zvesť ekonómie. Trhový mechanizmus vnímam ako veľký Boží dar.

Ako teda funguje?

Každý človek je ekonóm, denne robí ekonomické rozhodnutia, denne musí svoje potreby uspokojovať z obmedzených zdrojov. Každý človek je zároveň súčasťou domácnosti. Aby sme vôbec prežili, najedli sa, napili, nakupujeme.

Získame tovary, ktoré uspokoja naše potreby, ale za tovary musíme zaplatiť. Peniaze za tovary idú v konečnom dôsledku podnikom, ktoré ich vyrábajú. Skôr než si nakúpime, musíme peniaze získať, zarobiť.

Na trhu práce ponúkame svoje schopnosti, zručnosti, vďaka ktorým môžu podniky vyrábať, a za túto službu získavame peniaze.

Celý zázrak spočíva nielen v tom, že je trhový kolobeh uzatvorený – z historického hľadiska sa uzatvoril len nedávno – , ale predovšetkým v tom, že na strane domácností a podnikov sú tí istí ľudia.

Skúsime ešte konkrétny príklad?

Ak sa chcem postarať o svoju rodinu, uspokojiť svoje potreby, nakúpiť, čo potrebujem, musím na trhu práce predávať.

Desať rokov podnikám v  cestovnom ruchu, som živnostníčka, prenajímame dva apartmány, ktoré sú súčasťou nášho rodinného domu.

Ak chcem ponúknuť ubytovacie služby a mať príjem, musím nakúpiť napríklad posteľnú bielizeň, nábytok, čistiace prostriedky a taktiež svoju prácu.

Poviete si, veď som vysokoškolská učiteľka a pracujem na univerzite. Áno, ale pozor! Moja univerzita je verejná vysoká škola, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu a jeho príjmy tvoria dane, ktoré primárne generuje trhový kolobeh.

Chcem sa všetkým za to poďakovať a podeliť sa o poznatky, ktoré som za tridsať rokov štúdia získala.

Raz som po prednáške dostala otázku, ako môžem s takým nadšením hovoriť o takých hnusných veciach. Veď náš život je neustála naháňačka, stres, stále sme v jednom kolobehu. Áno, je to presne tak.

A to je dobré?

Podľa mňa je dobré, že sa od mladosti musíme učiť správať sa zodpovedne, myslieť na svoju budúcnosť, nečakať, kto mi čo dá, snažiť sa vzdelávať, pracovať na sebe.

Ako 23-ročná som mala už dve deti, preto som uprednostnila prácu v školstve. Myslela som si, že to bude prechodná záležitosť, Pán mal však so mnou iné plány.

Moja práca a ekonómia ma chytili za srdce. S odstupom deviatich rokov sa nám narodilo tretie dieťa, s odstupom ďalších deviatich rokov štvrté a verejný sektor je pre ženu – matku ideálne zázemie.

Ekonómia nám vysvetľuje, že nemôžeme mať všetko. Nemôžem mať pokojné rána, voľné víkendy, istotu mzdy, 40 dní dovolenky a zároveň vysoký plat.

Navyše, manžel ťažko ochorel, dodnes nemôže plnohodnotne pracovať, a tak sme museli rozmýšľať, ako sa do trhového kolobehu zapojiť.

Ešte iný príklad. Akú pridanú hodnotu má povedzme povolanie upratovačky?

Na túto otázku viem odpovedať, pretože upratovačka som aj ja. Dopoludnia v kostýme a lodičkách prednášam a podvečer v teplákoch a starom tričku upratujem apartmány.

Pridaná hodnota je obrovská. Tým, že si nenajmem upratovačku za päť eur na hodinu, týždenne svojou prácou získam cca 50 eur, čo je pre mňa veľký obnos peňazí.

Pridaná hodnota je ešte väčšia, pretože si fyzickou prácou vyčistím aj hlavu, prípadne si v nej pripravujem sekvencie prednášky na ďalší deň.

Ako si vážiť prácu nielen pre peniaze?

Byť zdravý a môcť pracovať je obrovský Boží dar. Objaviť v sebe talent a rozvíjať ho pre dobro ľudí okolo seba znamená mať naplnený život. Veľakrát sa večer pristihnem pri myšlienke, že sa do práce teším.

Teším sa na študentov, na kolegov, vidím hlboký zmysel v tom, čo robím. S platovým ohodnotením som nebola spokojná už pred štvrťstoročím. Veľmi dobre si pamätám, ako sme sa „posťažovali“ svojmu nadriadenému, už nebohému docentovi Abrahámovi.

S pokojom nám povedal, že nás tu nikto nasilu nedrží. Tak som si musela dať na misky váh nevýhody – veľa práce, učenie za nízky plat a výhody – pokojné rána, istota práce, mzdy, voľné víkendy, letá a najmä práca, ktorá ma vnútorne mimoriadne napĺňa a baví.

Snažila som sa privyrábať si učením ekonómie pre stredné školy, bola to pre mňa cenná skúsenosť a pre rodinu dodatočný príjem. Keď sme mali už tri deti a manžel vážne ochorel, začali sme prenajímať, rozbiehať vlastný biznis.

Tento rok sme už vo februári mali obsadené všetky termíny na leto. Tak to som asi veľmi zlý ekonóm. Neodhadla som dopyt. Ľudia by boli ochotní za pobyt v Tatrách zaplatiť oveľa viac, ako som žiadala, preto boli apartmány na leto vypredané už v zime. Mohla som zarobiť viac.

V svojom vnútri som však presvedčená, že som zvolila správnu cenovú stratégiu, pretože odráža hodnoty, ktorými žijem.

Som nesmierne šťastná, že dovolenku v Tatrách si môžu dovoliť aj rodiny s nižším príjmom a že sa na ňu môžu tešiť už od februára. Zarobené peniaze nám stačia na pokrytie hypotekárneho úveru a výdavkov domácnosti.

Ako by mala rodina pristupovať k financiám? Na čo si dávať pozor?

V svojej novej knihe o ekonómii píšem, že aj keby mala veľký komerčný úspech, tak to nevynahradí radosť z toho, že sa nám s manželom podarilo vybudovať stabilnú a funkčnú rodinu.

To je top podnik s presahom do večnosti. Na základe vlastnej skúsenosti odporúčam dávať si veľký pozor pri rozhodovaní o hypotekárnom úvere. V roku 2003 sme brali našu prvú hypotéku a okrem rozšírenia bytu o podkrovie sme peniaze využili aj na kúpu nového, aj keď ojazdeného auta.

Nadstavbu sme urobili tak, aby sme v prípade potreby mohli časť horného poschodia prenajímať aspoň v lete. Takto si finančne pomáhali aj moji rodičia.

Ale o rok nato už manžel bojoval o holý život s masívnou pľúcnou embóliou. Časom sa vrátil do normálneho života a denne za to Bohu ďakujem.

Ale ak by sme vtedy nemali „zadné dvierka“, ktoré nám pomohli prekonať finančne náročné obdobie, ak by sme nemali rodinu, ktorá nám v ťažkých chvíľach pomohla, tak o strechu nad hlavou prídeme. A nič by na tom nezmenila ani skutočnosť, že prednášam ekonómiu na univerzite.

Poznanie princípov fungovania trhového systému, zvlášť trhu kapitálu, mi pomohlo pri zodpovednom rozhodovaní. To nie sú vedomosti, ktoré vám ponúkne televízia, sociálne siete, internet, ale moja milovaná ekonómia.

Má ale každý človek šancu získať takéto vedomosti?

Moja mamka na to má dobrý výraz – bieda ma naučila. Ak by si pračlovek nevedel poradiť s mamutom, tak tu dnes nie sme ani my. Môj otec pochádza zo zamagurskej dediny Osturňa, v ktorej ešte v roku 1863 každý tretí človek zomieral od hladu.

Celé detstvo mi hovorieval, že sa mám učiť, aby som si na chlieb nemusela zarábať tak ťažko ako on. Prvými učiteľmi ekonómie sú pre deti vždy rodičia. Už päťročnému dieťaťu dáme pár drobných a na lístku napísané, čo má z obchodu doniesť.

Uzatvorený trhový kolobeh je oveľa komplikovanejší systém a je naozaj potrebné porozumieť jednotlivým javom a súvislostiam. Do roku 1989 sa o tomto systéme veľa neučilo, v 90. rokoch sa prekladali prvé knihy z ekonómie, vývoj spoločnosti šiel skôr spontánne ako usporiadane.

Dnešní päťdesiatnici a starší naozaj nemali kde a ako získať adekvátne poznatky, preto sú ľahký terč nielen pre podvodníkov, ale aj pre dezinformátorov.

Taktiež väčšina mladých ľudí sa ekonómiu neučí, a keď ju vnímajú ako sústavu nezmyselných definícií, grafov a príkladov, už len samotný názov „ekonómia“ vzbudzuje odpor a nie „radostnú zvesť“.

Verím, že s Božou pomocou tohto roku uzrie svetlo sveta kniha Tvoja ekonómia, ktorú som sa snažila napísať zrozumiteľným spôsobom pre všetkých ľudí dobrej vôle. Čo som sa naučil(a) s dobrým úmyslom, teraz dávam ďalej (Múd 7, 13).