Zomrel profesor Vladimír Krčméry

Profesor Vladimír Krčméry sa narodil v Bratislave v júli 1960 do lekárskej a vedeckej rodiny.

Sám sa stal v roku 1985 absolventom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vzdelanie si doplnil na univerzitách v Spojených štátoch amerických, Českej republike aj v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. 

Lekárska kariéru začal na Klinike infekčných chorôb v Bratislave, neskôr pôsobil v Onkologickom ústave sv. Alžbety ako primár oddelenia klinickej farmakológie.  

Lekár a pedagóg

V roku 2003 založil súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (VŠZaSP), kde pôsobil aj ako rektor.

V tropickom tíme školy, ktorý pôsobí v 28 krajinách sveta, sa zaoberal najmä cudzokrajnými a infekčnými chorobami.

Pod hlavičkou VŠZaSP začal otvárať zahraničné humanitárne a vedecké misie najmä v rozvojových krajinách.

Obnovil Trnavskú univerzitu a budoval tiež Slovenskú zdravotnícku univerzitu. 

Jeho životným poslaním bol okrem medicíny aj univerzitný život. V septembri tohto roka pre Katolícke noviny hovoril o aktuálnom poslaní vysokých škôl. „Najaktuálnejšie je, paradoxne, to, čo predtým Európa poznala ako jednosmernú pomoc pre chudobné krajiny. Teraz je solidarita vzájomná, globálna. To znamená, že žiadna jednosmerná letenka. Solidarita je pre univerzity nová, akútna úloha. Musí sa uplatňovať nielen vývozom ideológie, ale najmä službou komunite. Teda tým, ktorí potrebujú študentov a pedagógov zo solidarity so sociálnymi právami a právom na verejné zdravie, právom na vzdelanie a ďalšími univerzálnymi ľudskými právami vo svetle kresťanských hodnôt.“

Viedol nás v pandémii

Od čias pandémie koronavírusu bol mužom v prvej línii. Ako člen konzília odborníkov aj ústredného krízového štábu povzbudzoval do dodržiavania opatrení aj do očkovania, ktoré dostal ako prvý Slovák.

„Mali sme epidémiu tuberkulózy, vtáčiu chrípku, na východe bol africký mor ošípaných. Všetky epidémie vieme s vierou, nádejou a láskou zvládnuť,“ povzbudzoval Slovensko cez KN v začiatkoch pandémie v marci 2020. 

V júni toho istého roka hovoril o pozitívne sa vyvíjajúcej epidemiologickej situácii. „Obava je na mieste vtedy, keď epidémia vrcholí. Potom, keď ustúpi, treba sa tešiť z nadchádzajúcich letných mesiacov a ďakovať Pánu Bohu za to, že nás ušetril väčšej skúšky, ako by sme boli schopní obstáť.“

Angažovaný kresťan

Počas bývalého režimu pôsobil v tajných cirkevných mládežníckych hnutiach.

Angažoval sa za práva nenarodených detí. „Umelý potrat v dnešnom chápaní nemá nič spoločné s medicínou. Ide o ekonomické, pragmatické a, žiaľ, aj úplne ireverzibilné smrteľné riešenie. Navyše lekára viaže Hippokratova prísaha, ktorá potrat jednoznačne odmieta, pričom ju skladajú zdravotníci na celom svete,“ vyjadril sa v roku 2021 pre portál Postoj. 

Bol synovcom lekára, politického väzňa a šíriteľa evanjelia Silvestra Krčméryho (5. august 1924 - 10. september 2013).

„Prvá spomienka na strýka bola, keď sa vrátil z väzenia. Býval u starých rodičov, kam sme my deti chodievali na prázdniny. Bol to veselý a vyrovnaný človek,“ povedal Vladimír Krčméry pre Katolícke noviny v roku 2019.

Zaspomínal si na neho aj v novembri tohto roka. „Hrával nám, svojim synovcom, na gitare piesne od českých muklov. BB – basový beatnik si hovoril. Rozprával nám aj o svojich cestách v rokoch 1968 – 1970 do Sovietskeho zväzu. Nehovoril, že zakladajú Socies Fatima s Vladom Juklom, ale hovoril, že ZSSR sa obráti, a kázal mi, aby som sa modlil za Brežneva.“

Jeho spomienky na strýka si môžete pripomenúť TU aj TU.