Adventné kázne o troch teologálnych čnostiach

Okrem Svätého Otca Františka a vatikánskych prelátov sú aj tento rok pozvaní všetci zamestnanci rímskej kúrie a Rímskeho vikariátu, aby si vypočuli homílie.

Raniero Cantalamessa vysvetľuje výber témy slovami:

„Pohania poznali mýtus o troch gráciách, my kresťania poznáme namiesto toho tri teologálne čnosti: vieru, nádej a lásku - tri milosti, nie mýtické, ale skutočné. 

Vážiac si antickú tradíciu – patristickú a stredovekú –, je tu zámer rozvinúť o nich aj moderný a existenciálny diskurz, ktorý by reagoval na výzvy, obohatenia a niekedy aj náhradky, ktoré dnešný človek navrhuje namiesto teologálnych čností kresťanstva.

Viera, nádej a láska sú zlatom, kadidlom a myrhou, ktoré my dnešní mudrci chceme priniesť ako dar Bohu, ktorý nás prichádza zachrániť.“

Boh poslal Syna

V tejto súvislosti si pripomeňme niekoľko slov z adventnej kázne, ktorú páter Cantalamessa predniesol minulý Advent. Mala tému: Boh poslal svojho Syna, aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá „Abba, Otče!“

A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

V tomto krátkom texte sa nachádza syntéza celého kresťanského tajomstva.

Je tu prítomná Trojica: Boh Otec, jeho Syn a Duch Svätý, je tu vtelenie: „Boh poslal svojho Syna.“

A to všetko nie je nič abstraktné či mimo času, ale zasadené do histórie spásy: teda „keď prišla plnosť času“. 

Nechýba ani diskrétna, no podstatná prítomnosť Márie v slovách: „narodeného zo ženy“.

A napokon je tu ovocie toho všetkého: mužovia a ženy, ktorí sa stali Božími synmi a chrámom Svätého Ducha.

Synovia Boží

Boh poslal svojho Syna, aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Božie otcovstvo je v samom srdci Ježišovho ohlasovania.

Dokonca aj v Starom zákone je Boh vnímaný ako otec.

Novinkou je, že Boha teraz nevidíme ani tak ako „otca svojho ľudu Izraela“ v kolektívnom zmysle, ale skôr ako otca každej ľudskej bytosti, či už spravodlivej, alebo hriešnej, a to v individuálnom i osobnom zmysle.

Stará sa o každého človeka, akoby bol jediný; pozná jeho potreby, myšlienky a dokonca aj vlasy na hlave má spočítané.

ZDROJ: -TK KBS-