Boh miluje človeka ako prvý a to bezpodmienečne

Svätý Otec František strávil - ako každé Vianoce - slávením svätej omše v noci Narodenia Pána, príhovorom a požehnaním Urbi et orbi - mestu Rímu a svetu; a na sviatok sv. Štefana sa prihovoril veriacim na Svätopeterskom námestí pred modlitbou Anjel Pána.
VN SK 27.12.2019
Boh miluje človeka ako prvý a to bezpodmienečne

"Sú tmy v ekonomických, geopolitických a ekologických konfliktoch, no väčšie je svetlo Krista,“ uviedol Svätý Otec František vo Vianočnom posolstve. Snímka: profimedia.sk

Svätá omša v noci Narodenia Pána začala vo Vatikáne o 21.30. Ako obvykle začala spevom kalendy, ktorá oznamuje narodenie Spasiteľa v historických súvislostiach s rôznymi udalosťami židovského i pohanského staroveku. Vo svojej homílii pápež komentoval všetky čítania a pozastavil sa najmä pri slovách svätého Pavla, ktorý v Liste Títovi hovorí: „Zjavila sa Božia milosť“.

Bezplatnosť, nezištnosť, štedrosť, dar zadarmo daný - to všetko sú významy slova bezplatnosť, ktoré skloňoval Svätý Otec vo svojom príhovore na Štedrý deň.

Omša v noci Narodenia Pána
„Milosť je synonymom krásy. Túto noc v kráse Božej lásky nanovo objavujeme aj našu krásu, pretože sme Bohom milovaní. V dobrom i zlom, v zdraví i chorobe, v šťastí i nešťastí, v jeho očiach sme krásni.

Nie preto, čo robíme, ale preto, kým sme. Je v nás nezmazateľná, nedotknuteľná a nepotlačiteľná krása, ktorá je jadrom nášho bytia. Dnes nám to Boh pripomína, keď si s láskou berie naše človečenstvo a osvojuje si ho, navždy sa s ním snúbi.

Prijať milosť znamená vedieť sa poďakovať. Lenže naše životy majú často ďaleko od vďaky. Dnes je správny deň priblížiť sa k svätostánku, k jasliam a povedať ďakujem. Prijmime dar, ktorým je Ježiš, aby sme sa potom stali darom tak ako Ježiš.

Stať sa darom znamená dávať zmysel životu. A je to ten najlepší spôsob ako zmeniť svet: meníme sa my, mení sa Cirkev, menia sa dejiny – vtedy, keď začíname nie tým, že chceme meniť iných, ale seba samých, a keď zo svojho života urobíme dar.

Ježiš nám to ukazuje dnes v noci. Nemenil dejiny donucovaním niekoho či silou slov, ale darom svojho života. Nečakal, že sa staneme dobrými, aby nás tak miloval, lež daroval sa nám nezištne.

Ani my nečakajme, že náš blížny sa stane dobrým, aby sme mu potom preukázali dobro; že Cirkev bude dokonalá, aby sme ju potom milovali; že ostatní si nás budú vážiť, aby sme im potom preukázali službu. Začnime my. Toto znamená prijať dar milosti. A svätosť nie je nič iné než uchovávať si túto nezištnosť.“

Vianočné posolstvo
Napoludnie na slávnosť Narodenia Pána, v stredu 25. decembra, sa na Svätopeterskom námestí zišlo 50-tisíc ľudí, aby si vypočuli pápežovo vianočné posolstvo a požehnanie Urbi et orbi. Leitmotívom pápežovho príhovoru boli slová proroka Izaiáša z liturgie Narodenia Pána: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9, 1).

„Z lona matky Cirkvi sa túto noc znova narodil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Jeho meno je Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje. Otec, Večná a nekonečná láska, ho poslal na svet nie aby ho odsúdil, ale aby ho spasil. Otec ho dal, s nesmiernym milosrdenstvom. Dal ho všetkým. Dal ho navždy. A on sa narodil ako maličký plamienok zažatý vo tme a chlade noci.

To dieťa, narodené z Panny Márie, je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Slovo, ktoré nasmerovalo srdce a kroky Abraháma do zasľúbenej zeme, a naďalej priťahuje tých, ktorí sa spoliehajú na Božie prísľuby. Slovo, ktoré viedlo Hebrejov na ceste z otroctva k slobode, a naďalej volá otrokov každej doby, aj dneška, vyjsť zo svojich väzení. Je to Slovo žiarivejšie nad slnko, vtelené v maličkom synovi človeka. Je to Ježiš, svetlo sveta.

Preto prorok vyhlasuje: ,Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo’ (Iz 9, 1). Áno, sú tmy v ľudských srdciach, no väčšie je svetlo Krista. Sú tmy v medziľudských, rodinných, sociálnych vzťahoch, no väčšie je svetlo Krista. Sú tmy v ekonomických, geopolitických a ekologických konfliktoch, no väčšie je svetlo Krista.“

Ako obvykle potom pápež pripomenul niektoré konkrétne konflikty.  Najprv trpiace deti, ďalej konflikty na Blízkom východe, najmä v Sýrii a humanitárnu krízu v Jemene. Politické napätia v Libanone, Svätej zemi a Iraku. Politické otrasy v rôznych krajinách amerického kontinentu a menovite skúšaný venezuelský ľud.

Z európskych krajín sa zmienil o Ukrajine, túžiacej po mieri.

Ďalej poukázal na situácie, ktoré v Afrike pripravujú ľudí o domov a rodinu a často ich nútia emigrovať. Spomenul násilím zmietaný východný región Demokratickej republiky Kongo, upozornil na prenasledovanie kresťanov a na extrémizmus v Burkine Faso, Mali, Nigeri a Nigérii.

Sviatok sv. Štefana
Na sviatok sv. Štefana, diakona a prvého mučeníka, vo štvrtok 26. decembra sa Svätý Otec napoludnie pomodlil mariánsku antifónu a z okna udelil veriacim požehnanie. V príhovore okolo 25 tisíc prítomným poukázal na mučenícke svedectvo sv. Štefana, že násilie je porazené odpúšťajúcou láskou podľa Ježišovho vzoru a smrť je porazená životom.

Pápež František na sviatok sv. Štefana zdôraznil, že kresťanské spoločenstvá majú byť čoraz viac misionárske, evanjelizovať a dosiahnuť k ľuďom na životných perifériách. Vyjadril tiež sústrasť Filipínam postihnutým tajfúnom a na záver sa poďakoval za všetky pozdravy, ktoré dostal k Vianociam.

„V týchto dňoch som dostal množstvo blahoprianí z Ríma i ďalších častí sveta. Nemôžem odpovedať každému, ale modlím sa za každého. Preto vyslovujem dnes vám a všetkým svoje úprimné poďakovanie, osobitne za dar modlitby, ktorú mi toľkí z vás prisľúbili.“