Cirkev ponúka uzdravujúcu milosť

Pápež František sa veriacim prihovoril opäť zo Sály bibliotéky Apoštolského paláca vo Vatikáne, pričom ho sprevádzali tlmočníci z radov jeho spolupracovníkov. Po úvodnom prežehnaní predniesli vo svetových jazykoch úryvok z Markovho evanjelia:

„O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: ,Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.´ (...) ,Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy´ - povedal ochrnutému: ,Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.´“ (Mk 2, 1 - 5. 10 - 11).

Pohľad na Ježiša
„Pandémia naďalej spôsobuje hlboké rany, a tak odkrýva našu zraniteľnosť. Na všetkých kontinentoch je veľa mŕtvych a veľmi mnoho chorých. Množstvo ľudí aj celých rodín prežíva obdobie neistoty v dôsledku sociálno-ekonomických problémov, ktoré postihujú najmä najchudobnejších.

Preto musíme mať náš pohľad pevne upretý na Ježiša a s touto vierou objímať nádej Božieho kráľovstva, ktoré nám prináša sám Ježiš. Je to kráľovstvo uzdravenia a spásy, ktoré je už prítomné medzi nami.

Kráľovstvo spravodlivosti a pokoja, ktoré sa prejavuje v skutkoch lásky, ktoré zasa zväčšujú nádej a posilňujú vieru. Viera, nádej a láska sú v kresťanskej tradícii oveľa viac než len pocity alebo postoje. Sú to čnosti, ktoré sú do nás vliate milosťou Ducha Svätého: dary, ktoré nás uzdravujú a robia z nás uzdravovateľov; dary, ktoré nám otvárajú nové horizonty aj vtedy, keď sa plavíme v náročných vodách našich čias.

Nové stretnutie s evanjeliom viery, nádeje a lásky nás pozýva osvojiť si kreatívneho a obnoveného ducha. Týmto spôsobom budeme schopní zmeniť korene našich fyzických, duchovných a spoločenských neduhov. Budeme môcť do hĺbky uzdraviť nespravodlivé štruktúry a deštruktívne praktiky, ktoré nás od seba oddeľujú, a tak ohrozujú ľudskú rodinu a našu planétu.“

Uzdravenie
„Ježišovo účinkovanie ponúka veľa príkladov uzdravenia. Keď prinavracia zdravie tým, čo sú postihnutí horúčkou, malomocenstvom, ochrnutím; keď navracia zrak, reč alebo sluch - v skutočnosti uzdravuje nielen fyzické ochorenie, ale uzdravuje celého človeka. Týmto spôsobom ho znovu privádza do komunity ako uzdraveného, teda ho oslobodzuje z izolácie.

Pomyslime na krásne rozprávanie o uzdravení chromého v Kafarnaume, ktoré sme počuli na začiatku. Zatiaľ čo Ježiš káže pri vstupe domu, štyria muži prinášajú svojho chromého priateľa k Ježišovi.

Keď sa nemôžu dostať dnu - pretože tam bol veľký zástup, urobia otvor do strechy a spúšťajú lôžko pred neho. Ježiš, ktorý neprestáva kázať, vidí, ako sa lôžko s chorým dostáva až pred neho. ,Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.´ (Mk 2, 5). A potom - ako viditeľné znamenie - dodal: ,Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov´ (Mk 2, 11).

Aký nádherný príklad uzdravenia! Kristov zásah je priamou odpoveďou na vieru týchto ľudí; na nádej, ktorú do neho vkladajú; na ich lásku, ktorú si navzájom preukázali. A tak Ježiš uzdravuje, ale neuzdravuje len ochrnutie. Ježiš uzdravuje všetko - odpúšťa hriechy a obnovuje život ochrnutého i jeho priateľov. Povedali by sme, že sa im dáva znovu narodiť. Ide o fyzické a duchovné uzdravenie - všetko spolu; je to ovocie osobného i spoločenského stretnutia.“

Cirkev ponúka uzdravujúcu milosť
„Opýtajme sa: Akým spôsobom môžeme dnes pomôcť uzdraviť náš svet? Ako učeníci Pána Ježiša, ktorý je lekárom duše a tela, sme povolaní pokračovať ,v jeho diele uzdravovania a spásy´ (KKC, 1421) v zmysle fyzickom, sociálnom a duchovnom.

Cirkev, hoci poskytuje Kristovu uzdravujúcu milosť prostredníctvom sviatostí a stará sa o zdravotné služby v najodľahlejších kútoch planéty, nie je odborníkom na prevenciu alebo liečenie pandémie. Pomáha chorým, ale nie je expertom. Ani neudáva špecifické sociálno-politické usmernenia. Toto je úloha politických a spoločenských vodcov.

No počas storočí a vo svetle evanjelia Cirkev rozvinula niektoré sociálne princípy, ktoré sú základné; princípy, ktoré môžu pomôcť v napredovaní a pri príprave budúcnosti, ktorú potrebujeme.

Vymenujem tie hlavné, vzájomne úzko spojené: princíp dôstojnosti ľudskej osoby, princíp spoločného dobra, princíp preferenčnej voľby (opcie) pre chudobných, princíp všeobecného určenia dobier, princíp solidarity, subsidiarity, princíp starostlivosti o náš spoločný dom. Všetky tieto princípy rôznymi spôsobmi vyjadrujú čnosti viery, nádeje a lásky.

V nasledujúcich týždňoch vás pozývam zaoberať sa spoločne naliehavými otázkami, ktoré sa pandémiou dostali do popredia, najmä sociálnymi chorobami. A urobíme to vo svetle evanjelia, teologálnych čností a princípov sociálnej náuky Cirkvi. Spoločne prebádame, ako môže naša katolícka sociálna tradícia pomôcť ľudskej rodine uzdraviť tento svet, ktorý trpí ťažkými chorobami.“