Duch Svätý je učiteľom modlitby

Na generálnej audiencii v stredu 17. marca Svätý Otec František dokončil predchádzajúcu katechézu o modlitbe vo vzťahu k Najsvätejšej Trojici. Zameral sa osobitne na Ducha Svätého, „vnútorného učiteľa kresťanskej modlitby“.
VN SK 24.03.2021
Duch Svätý je učiteľom modlitby

Pápež František počas katechézy zdôraznil: „Je to Duch, ktorý píše dejiny Cirkvi a sveta. My sme otvorené strany, pripravené prijať jeho kaligrafický rukopis.“ Snímka: profimedia.sk

Na úvod katechézy zaznel biblický úryvok: Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná.

Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal (Jn 14, 15 – 17. 25 – 26).

Duch Svätý je darom

„Prvým darom každej kresťanskej existencie je Duch Svätý. Nie je jedným z mnohých darov, ale je darom základným. Duch je darom, ktorý Ježiš sľúbil, že nám ho pošle. Bez Ducha niet vzťahu s Ježišom Kristom a s Otcom.

Pretože Duch otvára naše srdce prí­tomnosti Boha a priťahuje ho v tomto víre lásky, ktorou je srdce samotného Boha. My nie sme iba hosťami a pútnikmi na ceste po tejto zemi, sme tiež hosťami a pútnikmi v tajomstve Najsvätejšej Trojice.

Sme ako Abrahám, ktorý v deň, keď prijal troch pocestných pod vlastnou strechou, stretol Boha. Ak môžeme v pravde vzývať Boha menom Abba – Otec, je to preto, že v nás prebýva Duch Svätý; je to on, ktorý nás v hĺbke premieňa a dáva nám zakúsiť dojímavú radosť z toho, že sme milovaní Bohom ako skutočné deti.

Všetku duchovnú prácu v našom vnútri smerom k Bohu robí Duch Svätý. Pracuje v nás, aby s Ježišom viedol náš kresťanský svet vpred k Otcovi.“

Duch Svätý sprítomňuje Ježiša v nás

„Hľa, aké je dielo Ducha v nás. On nám pripomína Ježiša a sprítomňuje ho v nás – môžeme povedať, že je našou trojičnou pamäťou, je pripomienkou Boha v nás – a sprítomňuje ho v Ježišovi, aby sa nestal osobou z minulosti, čiže Duch prináša prí­ tomnosť Ježiša do nášho vedomia.

Ak by bol Kristus iba ďaleko v čase, boli by sme osamotení a opustení vo svete. Áno, pripomenuli by sme si Ježiša tam, ďaleko, ale je to Duch, ktorý ho prináša teraz, v tomto čase do nášho srdca. Teda v Duchu Svä­tom sa všetko oživuje; kresťanom v každom čase a mieste je otvorená možnosť stretnúť Krista.

Je to skúsenosť, ktorú prežívali mnohí modliaci sa: muži a ženy, ktorých Duch Svätý formoval podľa Kristovej miery v milosrdenstve, v službe, v modlitbe, v katechézach. Je milosť môcť stretnúť takýchto ľudí.

Nemyslime iba na mníchov, na pustovníkov; nachádzajú sa aj medzi obyčajnými ľuďmi, tými, ktorí utkávali ten dlhý príbeh dialógu s Bohom – neraz vnútorným bojom, ktorý očisťuje vieru. Títo pokorní svedkovia hľadali Boha v evanjeliu, v prijatej a adorovanej Eucharistii, v tvári brata v ťažkosti a chránia jeho prítomnosť ako tajomný oheň.“

Modlitba ako dielo Ducha Svätého

„Prvou úlohou kresťanov je práve udr­žiavať živý ten oheň, ktorý Ježiš priniesol na zem. A čo je týmto ohňom? Je to láska, Božia láska, Duch Svätý. Bez ohňa Ducha vyhasnú proroctvá, smútok pošliape radosť, zvyk nahradí lásku, služba sa premení na otroctvo.

V katechizme sa píše: ,Duch Svä­tý, ktorého pomazanie preniká celú našu bytosť, je vnútorným učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi‘ (KKC, 2672).

Koľkokrát sa stane, že sa nemodlí­me, nechce sa nám modliť alebo sa neraz modlíme ako papagáje ústami, ale srdce je ďaleko. Toto je čas, aby sme povedali Duchu: Príď, príď, Duchu Svätý, rozpáľ moje srdce. Príď a nauč ma modliť sa, nauč ma hľadieť na Otca, hľadieť na Syna. Nauč ma, aká je cesta viery. Nauč ma, ako milovať, a predovšetkým ma nauč mať postoj nádeje.

Ide o neprestajné volanie Ducha, aby bol prítomný v našich životoch. Je to teda Duch, ktorý píše dejiny Cirkvi a sveta. My sme otvorené strany, pripravené prijať jeho kaligrafický rukopis. Av každom z nás Duch tvorí originálne dielo, pretože nikdy nie je žiadny kresťan úplne totožný s iným.

Na bezhraničnom poli svätosti jediný Boh, Najsvätejšia Trojica lásky, dáva rozkvitnúť rôznosti svedkov. Nezabudnime, Duch je prítomný, je prítomný v nás. Načúvajme Duchu, zvolávajme Ducha – je to dar; dar, ktorý nám venoval Boh.“