Duch Svätý mení srdce

Svätý Otec František v nedeľu Zoslania Ducha Svätého 23. mája venoval svoj príhovor pred mariánskou antifónou Raduj sa, nebies Kráľovná biblickému zamysleniu. Pápež vychádzal z rozprávania Skutkov apoštolov o tom, čo sa dialo v Jeruzaleme 50 dní po Ježišovom vzkriesení. Poukázal na to, že príchod Ducha Svätého bol reálnou, ale zároveň aj symbolickou skúsenosťou.
VN SK 24.05.2021
Duch Svätý mení srdce

„Tento zážitok odhaľuje, že Duch Svätý je ako silný a nespútaný vietor, čiže prináša so sebou silu a slobodu. Nedá sa dostať pod kontrolu, zastaviť, zmerať; ba nemožno ani len predvídať jeho smer. Nedá sa zarámcovať našimi ľudskými požiadavkami, našimi schémami a predsudkami.

Duch Svätý vychádza z Boha Otca a z jeho Syna Ježiša Krista a vniká do Cirkvi, vniká do každého z nás a oživuje naše mysle a srdcia. Keď učeníci dostali Ducha Svätého, ďalej už neboli ako prv. Zmenil ich. Vyšli von, vyšli bez obáv a začali ohlasovať Ježiša; začali hlásať, že Pán vstal z mŕtvych a je s nami.

Robili to takým spôsobom, že každý im rozumel vo svojej reči. Lebo Duch Svätý je univerzálny, neberie nám kultúrne rozdielnosti ani rozdiely v uvažovaní. On je pre všetkých, ale každý mu rozumie v rámci svojej vlastnej kultúry, vo svojom vlastnom jazyku.

Duch Svätý mení srdce, rozširuje obzory učeníkov. Uschopňuje ich komunikovať veľké Božie diela všetkým bez obmedzení, prekračovať hranice kultúr a náboženstiev, vnútri ktorých boli zvyknutí myslieť a žiť. Inými slovami, Duch Svätý spája rôzne osoby v komunikácii a uskutočňuje tak jednotu a univerzálnosť Cirkvi.“