Každé povolanie má manželský ráz

V úvode audiencie zaznelo čítanie z Listu Efezanom apoštola Pavla:

„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.

Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev“ (Ef 5, 25 - 29).

Ohlasovanie vernosti
„Dnes by som chcel skompletizovať katechézu o šiestom slove Desatora – Nescudzoložíš – so zdôraznením, že Kristova verná láska je svetlom na prežívanie krásy ľudskej lásky. Naša citová dimenzia je totiž povolaním k láske, ktorá sa prejavuje vo vernosti, v prijímaní a v milosrdenstve

 Netreba však zabúdať, že toto prikázanie sa vyslovene odvoláva na manželskú vernosť, a je teda dobré hlbšie sa zamýšľať nad jej manželským významom. Táto stať Písma z Listu sv. Pavla je prevratná!

Popri antropológii tej doby uvažovať a povedať, že manžel má milovať manželku ako Kristus miluje Cirkev, nuž to je revolúcia! Možno to v tej dobe bolo tou najrevolučnejšou vecou, aká bola povedaná o manželstve. Vždy na ceste lásky.

Môžeme sa spýtať: komu je toto prikázanie vernosti určené? Len manželom? V skutočnosti toto prikázanie je pre všetkých; je to otcovské slovo Boha, určené pre každého muža a ženu.“

Potreba zrelosti
„Pripomeňme si, že cestu ľudského dozrievania predstavuje samotná cesta lásky, ktorá prechádza od prijímania starostlivosti ku schopnosti preukázať starostlivosť; od prijatia života ku schopnosti darovať život.

Stať sa dospelými mužmi a ženami znamená dospieť k osvojeniu si manželského a rodičovského postoja, ktorý sa prejavuje v rôznych životných situáciách ako schopnosť vziať na seba bremeno niekoho iného a milovať ho bez dvojznačnosti.

Je to teda celkový postoj človeka, ktorý vie prijať realitu a vie vstúpiť do hlbokého vzťahu s druhými.

Kto je teda cudzoložník, smilník, neverník? Je to človek nezrelý, ktorý si svoj život drží pre seba a jednotlivé situácie interpretuje na základe vlastného blahobytu a vlastného uspokojenia.

Nato, aby ste sa stali manželmi nestačí sláviť svadbu! Je potrebné prejsť cestu od ja k my; od uvažovania len za seba k uvažovaniu vo dvojici; od žitia jednotlivo k žitiu vo dvojici, je to pekná cesta. Keď dospejeme k tomu, že nezameriavame všetko na seba, potom je každý čin manželským.“

Každé povolanie má manželský ráz
„Každé kresťanské povolanie – teraz môžeme trochu rozšíriť perspektívu - má v tomto zmysle manželský ráz. Kňazstvo ho má, keďže je povolaním – v Kristovi a v Cirkvi – slúžiť spoločenstvu celým srdcom, konkrétnou starostlivosťou a múdrosťou, ktorú dáva Pán.

Cirkev nepotrebuje ašpirantov na kňazské posty – nie, takých nepotrebuje, je lepšie, keď ostanú doma –,ale potrebuje mužov, ktorým sa Duch Svätý dotýka srdca bezvýhradnou láskou ku Kristovej neveste.

V kňazstve sa miluje Boží ľud s plným otcovstvom, s nehou i silou jedného manžela a otca. Takisto aj zasvätené panenstvo v Kristovi sa žije s vernosťou a radosťou ako manželský vzťah a plodné materstvo a otcovstvo.

Opakujem: každé kresťanské povolanie má manželský ráz, pretože je ovocím vzťahu lásky, v ktorom všetci sme znovuzrodení; vzťahu lásky s Kristom, ako nám to pripomenul úryvok z Pavla prečítaný v úvode.

Vychádzajúc z jeho vernosti, z jeho nehy, z jeho veľkodušnosti, s vierou hľadíme na manželstvo i na každé povolanie a chápeme plný zmysel sexuality.

Ľudské stvorenie - v jeho neoddeliteľnej jednote ducha a tela a v jeho mužskej a ženskej polarite - je niečím veľmi dobrým, určeným milovať a byť milovaným.

Ľudské telo nie je nástrojom pôžitku, ale miestom nášho povolania k láske, a v autentickej láske nie je priestor pre chlipnú zmyselnosť a pre jej plytkosť. Muži a ženy sú hodní niečoho viac než toto!

Teda prikázanie Nescudzoložíš, i keď je v negatívnej forme, nás orientuje k nášmu pôvodnému povolaniu, čiže k plnej a vernej manželskej láske, ktorú nám Ježiš Kristus zjavil a daroval.“