Mária, oáza útechy a milosrdenstva

Včase letných horúčav sa audiencie konajú v klimatizovanej Aule Pavla VI. Po týždňovej pauze 23. augusta privítali Svätého Otca pútnici radostným skandovaním. Bola medzi nimi aj skupina z Bratislavy-Vajnôr. Pozornosť upútali vodcovia komunity Yawanawa z  Amazónie.

V domorodom odeve a s typickými čelenkami na hlave odovzdali pápežovi dar – obraz s textom modlitby Otčenáš v starom jazyku pano a v portugalčine. Venujú sa štúdiu, starostlivosti a ochrane amazonského pralesa a dúfajú v šírenie posolstva mieru, ako aj v pomoc domorodým bratom, „deťom lesa“, aby si zachovali svoju kultúru.

MATERINSKÝ JAZYK HLÁSANIA

V katechéze sme so Svätým Otcom zaleteli do mexického Guadalupe. „Je to stále živý zdroj evanjelizácie,“ ocenil pápež František exotické dejisko mariánskeho zjavenia. Hrdí Mexičania prítomní na audiencii dali o sebe vedieť mohutným potleskom.

V 16. storočí sa jednoduchému Indiánovi Juanovi Diegovi na vrchu Tepeyac zjavila Panna Mária. Bola oblečená v odeve domorodcov, hovorila ich jazykom a prijímala i milovala ich miestnu kultúru.

„Mária je Matka a pod jej plášťom nájde miesto každé dieťa. V nej sa Boh stal telom a prostredníctvom nej sa naďalej vteľuje do života národov. Panna Mária ohlasuje Boha v materinskom jazyku.“

Je to najvhodnejší jazyk, lebo mu každý dobre rozumie. „Ďakujem všetkým mamám a starým mamám, ktoré odovzdávajú evanjelium svojim deťom a vnúčatám.“

POSOL PANNY MÁRIE

Juan Diego bol pokorný, veľkodušný človek, domorodec, ktorý prijal posolstvo Panny Márie. „Spočinul na ňom pohľad Boha, ktorý rád robí zázraky prostredníctvom maličkých.“ Počas výstupu na kopec uvidel Božiu Matku, ktorá ho nežne oslovila „môj malý milovaný syn Juanito“.

Zverila mu prosbu o výstavbu chrámu na mieste zjavenia, s ktorou šiel za biskupom. Avšak neúspešne... Biskup mu neveril. Panna Mária ho poslala opäť s tou istou žiadosťou. Juan Diego poslúchol, ale ani tentoraz to nevyšlo. Biskup ho po vypočutí odmietol a dokonca poslal naňho mužov.

VEDIEŤ ZNÁŠAŤ ZLO

Svätý Otec na tomto príklade vysvetlil, že sa niekedy plány nedaria. „Prichádza únava, skúška ohlasovania. Napriek horlivosti prichádza niečo nečakané – niekedy aj zo strany samotnej Cirkvi. Na ohlasovanie totiž nestačí svedčiť o dobre, treba vedieť aj znášať zlo. Nezabúdajme na to.“ Je to ruka v ruke.

„Kresťan koná dobro a znáša zlo.“ Aj dnes sa to deje v mnohých krajinách, kde kresťania nemôžu slobodne a v pokoji žiť svoju vieru. Vtedy prichádza pokušenie kapitulovať, vycúvať, vzdať sa. Podobne bol na tom aj Juan Diego.

„Znechutený prosil Pannu Máriu, aby si vybrala niekoho schopnejšieho.“ Lenže Panna Mária nás pobáda vytrvať a kráčať ďalej. „Necháva nás rásť ako dobrá matka, ktorá sleduje kroky svojho syna, vypúšťa ho do nových výziev sveta.“

DO TRETICE ZÁZRAK

Povzbudený Juan Diego teda do tretice zašiel za biskupom a ten od neho žiadal znamenie. „Panna Mária mu ho sľúbila a utešila ho slovami: Nech nie je zarmútená tvoja tvár, nech sa netrápi tvoje srdce. Či tu nie som ja, ktorá som tvoja Matka? Aké krásne uistenie!“

Na jej žiadosť šiel na kopec natrhať kvety. A hoci bola zima, našiel niekoľko krásnych kvetov, ktoré schoval do svojho plášťa. Vybral sa s nimi za biskupom, a keď rozopol svoj plášť a chcel ukázať kvety, hľa, na látke sa objavil obraz Panny Márie.

„Prišlo Božie prekvapenie. Keď sme ochotní a poslušní, dokáže vykonať niečo nečakané, v čase a spôsobom, aký si nedokážeme predstaviť. A tak je svätyňa, o ktorú Panna Mária žiadala, postavená a môžeme ju i dnes navštíviť.“

NÁRUČ MATKY

Mariánske svätyne sú dom Matky, kde sa všetci cítime dobre, ako doma, kde prežívame túžbu po nebeskom domove. „Naučme sa toto: keď máme v živote ťažkosti, choďme k Matke; aj keď sme šťastní, choďme k Matke a podeľme sa s ňou o radosť. Potrebujeme chodiť do tých oáz útechy a milosrdenstva, kde sa viera vyjadruje materinským jazykom; kde odkladáme námahy života do náruče Panny Márie a vraciame sa s pokojom v srdci.“