Meditácia bez Ducha Svätého nie je možná

Na generálnej audiencii v stredu 28. apríla venoval Svätý Otec František katechézu meditatívnej, čiže rozjímavej modlitbe. V 31. pokračovaní cyklu príhovorov zdôraznil, že kresťanská meditácia sa od iných druhov meditovania líši tým, že nás privádza k stretnutiu s Ježišom Kristom.
VN SK 05.05.2021
Meditácia bez Ducha Svätého nie je možná

Pápež František hovorí, že nie je možná kresťanská meditácia bez Ducha Svätého. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Úvodný biblický citát vybral Svätý Otec z Jánovho evanjelia: „Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 14, 25 – 26; 16, 12 – 13).

Meditácia

„Pre kresťana meditovať znamená hľadať syntézu; znamená postaviť sa pred veľkolepý obsah Božieho zjavenia, aby sme sa pokúsili osvojiť si ho, prijať ho úplne. To je to, čo sa snažíme robiť zakaždým, keď rozjímame nad Božím slovom.

Praktizovanie meditácie získalo v týchto rokoch veľkú pozornosť. Nehovoria o nej iba kresťania. Prax meditovania existuje v takmer všetkých náboženstvách sveta. Ide tu však o činnosť rozšírenú aj medzi ľuďmi, ktorí nemajú náboženskú víziu života.

Všetci potrebujeme rozjímať, uvažovať, znovu nájsť seba samých, je to ľudská dynamika. Najmä v nenásytnom západnom svete je meditácia vyhľadávaná, pretože predstavuje vztýčený mantinel voči každodennému stresu a prázdnote, ktoré sa všade rozmáhajú.

Vidíme teda mladých i dospelých, ako sedia v sústredenosti, v tichu, s privretými očami. Ale môžeme sa opýtať: Čo robia títo ľudia? Meditujú. Je to fenomén, ktorý treba vnímať pozitívne.

My v skutočnosti nie sme stvorení pre neustály beh, vlastníme vnútorný život, ktorý nemôže byť stále zašliapavaný. Meditovať teda potrebujú všetci. Meditovanie by sme mohli prirovnať k pristaveniu sa uprostred života, aby sme sa nadýchli.“

Kresťanská meditácia

„Uvedomujeme si však, že toto slovo, keď sa berie v kresťanskom kontexte, obsahuje špecifikum, ktoré nemožno vymazávať. Rozjímanie je nevyhnutná ľudská dimenzia, ale meditovanie v kresťanskom kontexte siaha ďalej; je to rozmer, ktorý nemožno zrušiť.

Tá veľká brána, cez ktorú prechádza modlitba pokrsteného človeka, je Ježiš Kristus. Pre kresťana meditácia vstupuje cez bránu Ježiša Krista. Aj praktizovanie meditácie sa uberá touto cestou. A kresťan, keď sa modlí, nie je vedený túžbou po plnej priezračnosti seba samého, nevydáva sa do hľadania najhlbšieho jadra svojho ja.

Toto je dovolené, ale kresťan hľadá niečo iné. Modlitba kresťana je predovšetkým stretnutím s Iným, ale s veľkým I; transcendentným stretnutím s Bohom.

Ak nám skúsenosť modlitby dáva vnútorný pokoj, kontrolu nad sebou samým či jasnosť na ceste, ktorou kráčame, tieto výsledky sú takpovediac vedľajšími účinkami milosti kresťanskej modlitby, ktorá je stretnutím s Ježišom, čiže meditovať znamená ísť sa stretnúť s Ježišom, vedení určitou vetou či určitým slovom Svätého písma.“

Metódy meditácie

„Pojem meditácia mal v priebehu dejín rozličné významy. Aj v rámci kresťanstva sa vzťahuje na duchovné skúsenosti rozličných druhov. V každom prípade sa dá vystopovať nejaká spoločná línia.

A v tomto nám znovu pomôže katechizmus, ktorý hovorí takto: ,Metódy rozjímania sú také rozličné, akí rozliční sú učitelia duchovného života. Ale metóda je len sprievodcom. Dôležité je napredovať s pomocou Ducha Svätého po jedinej ceste modlitby, ktorou je Ježiš Kristus‘ (KKC, 2707).

A tu je ukázané na spoločníka v kráčaní, ktorý nás vedie: na Ducha Svätého. Nie je možná kresťanská meditácia bez Ducha Svätého. Je to on, kto nás vedie k stretnutiu s Ježišom.

Takže je mnoho metód kresťanskej meditácie: niektoré veľmi prosté, iné viac štruktúrované; niektoré kladú dôraz na rozumovú dimenziu človeka, iné skôr na tú citovú a emočnú. Sú to metódy. Všetky sú dôležité a všetky sú hodné praktizovania – v tej miere, nakoľko môžu napomôcť prežívaniu viery.

Treba teda vždy pamätať na to, že metóda je cesta, nie cieľ. Akákoľvek metóda modlitby, ak chce byť kresťanská, je súčasťou sequela Christi (nasledovania Krista), ktoré je podstatou našej viery.

Meditačné metódy sú cesty na kráčanie, aby sme došli k stretnutiu s Ježišom; ale ak na tej ceste zostaneš stáť a hľadíš iba na cestu, nikdy Ježiša nenájdeš. Hľa, tu je milosť kresťanskej modlitby: Kristus nie je ďaleko, ale je vždy vo vzťahu s nami.“