Modliť sa znamená bojovať za jednotu

„Jednotu možno dosiahnuť iba ako ovocie modlitby,“ zdôraznil pápež František na generálnej audiencii v stredu 20. januára, uprostred Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.
VN SK 27.01.2021
Modliť sa znamená bojovať za jednotu

Pápež František v katechéze okrem iného povedal, že „koreňom spoločenstva je Kristova láska, ktorá nám dáva prekonať predsudky a vidieť v druhom človeku nášho brata a sestru“. Snímka: profimedia.sk

V úvode katechézy zaznel úryvok z Jánovho evanjelia:

Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: ‚Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.

No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal‘“ (Jn 17, 1. 9. 20 - 21).

Modlil sa, aby sme boli jedno

„V tejto katechéze sa pozastavím nad modlitbou za jednotu kresťanov. Veď týždeň od 18. do 25. januára je tomuto špeciálne venovaný: prosiť Boha o dar jednoty, aby sme prekonali pohoršujúce rozdelenia medzi veriacimi v Ježiša.

Ježiš sa po Poslednej večeri modlil za svojich, ,aby všetci boli jedno‘ (Jn 17, 21). Je to jeho modlitba pred umučením, mohli by sme povedať, že je to jeho duchovný testament.

Všímame si však, že Pán neprikázal učeníkom jednotu. Ani im nepredniesol reč podnecujúcu k chápaniu jej nutnosti. Nie, modlil sa k Otcovi za nás, aby sme boli jedno.

To znamená, že my si nevystačíme s našimi silami na uskutočňovanie jednoty. Jednota je predovšetkým dar, je to milosť, ktorú si treba vyprosiť modlitbou.“

Prosme Boha o pokoj

„Druhý vatikánsky koncil potvrdzuje, že ,rozličné nerovnováhy, ktorými trpí dnešný svet, súvisia s hlbšou nevyrovnanosťou, ktorá má korene v ľudskom srdci. Lebo v samom človeku je mnoho protikladov. Teda sám v sebe je akoby rozdvojený, čo má za následok aj toľké vážne rozpory v spoločnosti‘ (Gaudium et spes, 10). 

Preto riešením rozdelení nie je postaviť sa proti niekomu, pretože nesvornosť plodí ďalšiu nesvornosť. Skutočná náprava sa začína v prosbe Boha o pokoj, zmierenie a jednotu.

Tu si môžeme položiť otázku: Modlím sa ja za jednotu? 

Je to Ježišova vôľa, ale ak preskúmame úmysly, za ktoré sa modlíme, pravdepodobne si uvedomíme, že sme sa modlili málo, možno nikdy, za jednotu kresťanov.

A predsa od nej závisí viera vo svete; Pán v skutočnosti prosil o jednotu medzi nami, ,aby svet uveril‘ (Jn 17, 21). Svet neuverí preto, že ho presvedčíme dobrými argumentmi, ale ak sme svedčili láskou, ktorá nás spája a všetkých zbližuje.

V tomto čase vážnych ťažkostí je modlitba ešte nevyhnutnejšia, aby jednota zvíťazila nad konfliktmi. V posledných desaťročiach sa, vďaka Bohu, urobili mnohé kroky vpred, je však potrebné neúnavne vytrvať v láske a modlitbe a nedať sa odradiť.

Je to cesta, ktorú v Cirkvi, v kresťanoch a vo všetkých nás vzbudil Duch Svätý a z ktorej sa už nebudeme vracať späť. Vždy vpred!

Modliť sa znamená bojovať za jednotu. Áno, bojovať, pretože náš nepriateľ, diabol, ako to vyjadruje samotné slovo, je rozdeľovač. Ježiš prosí o jednotu v Duchu Svätom, o vytváranie jednoty.

Diabol vždy rozdeľuje, pretože mu vyhovuje rozdelenie. On navádza na rozdelenie všade a všetkými spôsobmi, zatiaľ čo Duch Svätý vždy privádza k jednote.“

Duch Svätý inšpiruje k pravde

„Môžeme si to overiť a položiť si otázku, či na miestach, kde žijeme, živíme konfliktnosť alebo bojujeme za rast jednoty pomocou nástrojov, ktoré nám Boh dal: modlitbou a láskou. Naopak, konfliktnosť sa živí ohováraním, ustavičným osočovaním druhých.

Ohováranie je zbraň, ktorú má diabol najviac naporúdzi, aby rozdeľoval kresťanské spoločenstvo, aby rozdeľoval rodinu, priateľov; aby neprestajne rozdeľoval. Duch Svätý nás vždy inšpiruje k jednote.

Téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa týka práve lásky: Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia (porov. Jn 15, 5 - 9). Koreňom spoločenstva je Kristova láska, ktorá nám dáva prekonať predsudky a vidieť v druhom brata a sestru, ktorých treba vždy milovať.

Takto odhaľujeme, že kresťania iných vyznaní, s ich tradíciami, ich históriou, sú Božími darmi, darmi prítomnými na území našich diecéznych a farských komunít. Začnime sa za nich modliť, a ak je to možné, spolu s nimi. Takto sa ich naučíme milovať a oceniť.

Modlitba, ako pripomína Druhý vatikánsky koncil, je dušou celého ekumenického hnutia. Nech je preto modlitba východiskovým bodom, aby sme pomohli Ježišovi v uskutočnení jeho sna: ‚Aby všetci boli jedno.‘“