Modlitba môže byť aj zápasom s Bohom

Na generálnej audiencii v stredu 10. júna prenášanej z knižnice Apoštolského paláca pápež František predniesol šieste pokračovanie katechéz o modlitbe. Zameral sa na postavu patriarchu Jakuba a jeho tajomný zápas s Bohom pri brode Jabok.
VN SK 11.06.2020
Modlitba môže byť aj zápasom s Bohom

Jakub zápasí s anjelom. Autor: Gustave Doré Snímka: wikimedia commons

Úvodom ku katechéze bolo biblické čítanie z Knihy Genezis:
Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s ním akýsi muž až do východu zory. Keď onen videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho bederného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb vykĺboval, kým on s ním zápasil. Potom onen povedal: ,Pusť ma, lebo vychodí zora!̒ On však odpovedal: ,Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.̒ Onen mu povedal: ,Ako sa voláš?̒ On mu odpovedal: ,Jakub.̒ Vtedy onen povedal: ,Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si.̒ Jakub povedal: ,Prezraď mi svoje meno!̒ Onen odpovedal: ,Prečo sa pýtaš na moje meno?̒ A požehnal ho tam“ (Gn 32, 25 -–30).

Jakub
Kniha Genezis nám prostredníctvom životných udalostí mužov a žien vzdialených dôb rozpráva príbehy, v ktorých môžeme nastaviť zrkadlo nášmu životu. V cykle patriarchov nachádzame aj príbeh o mužovi, ktorý si zakladal na svojej chytrosti. Bol to Jakub.

Biblia hovorí o náročnom vzťahu, ktorý mal so svojím bratom Ezauom. Jakub je druhorodený – boli to dvojičky – no klamstvom si od otca Izáka dokáže vymámiť požehnanie a dar neodňateľného práva prvorodeného. To je len prvé z dlhého radu chytráctiev, ktorých je tento muž bez škrupúľ schopný. Aj význam mena Jakub sa vzťahuje na niekoho, kto si vie počínať nepriamo; znamená prešibanosť.

Zdá sa, že Jakub, ktorý bol nútený utiecť ďaleko od brata, má v svojom živote úspech v každom podujatí. Je obratný v kšeftovaní. V modernom jazyku by sme povedali, že Jakub je muž, ktorý za všetko vďačí sebe, s dôvtipom, s prefíkanosťou si dokáže vydobyť všetko, po čom túži.

Ale niečo mu chýba. Chýba mu živý kontakt s vlastnými koreňmi. A jedného dňa pocítil volanie domova, svojej dávnej vlasti, kde ešte žil Ezau, brat, s ktorým bol vždy vo veľmi zlom vzťahu. Jakub odchádza a dá sa na dlhú cestu v karaváne s veľkým počtom ľudí a zvierat, až prichádza k poslednej etape, k brodu Jabok.“

Z Jakuba Izrael
„Tu nám Kniha Genezis ponúka jednu pamätnú stránku. Rozpráva, ako patriarcha, po tom, ako nechal prejsť cez brod všetok svoj ľud a všetky stáda, ktoré boli obrovské, zostáva sám na cudzom brehu. A zatiaľ, čo sa stmieva, zrazu ho schytí ktosi neznámy a začne s ním bojovať.

Jakub zápasil celú noc - bez toho, aby sa vzdal svojmu súperovi. Nakoniec bol porazený, zasiahnutý svojím rivalom do šľachy bederného kĺbu, a odvtedy už bude po celý život krívať.

Ten tajomný zápasník sa pýta patriarchu na jeho meno a hovorí mu: ,Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael’ (Gn 32, 29). Premieňa mu meno, premieňa mu život, premieňa jeho postoj. Budeš sa volať Izrael, ,lebo si zápasil s Bohom a s mužmi a zvíťazil si’ (Gn 32, 29).

Potom aj Jakub žiada toho druhého: ,Prezraď mi svoje meno!’ (Gn 32, 30). On mu ho neprezradí, no na oplátku ho žehná. A Jakub pochopil, že sa stretol s Bohom z tváre do tváre.“

Modlitba je zápas s Bohom
„Zápasiť s Bohom - to je metafora modlitby. Inokedy sa Jakub preukázal ako schopný viesť dialóg s Bohom, vnímať jeho prítomnosť ako priateľskú a blízku.

Avšak tej noci, keď prechádzal zápasom, ktorý sa ťahal dlho a ktorému skoro podľahol, patriarcha vychádza zmenený. Tentoraz už viac nie je pánom situácie, jeho prefíkanosť je nanič, nie je viac stratégom a vypočítavým mužom.

Boh ho privádza späť k pravde o sebe samom ako smrteľníkovi, ktorý sa chveje a má strach. A toto je ten Jakub, ktorý od Boha prijíma požehnanie, s ktorým krívajúc vstupuje do zasľúbenej zeme; zraniteľný a zranený, avšak s novým srdcom.

Predtým bol sebaistý, dôveroval vlastnej chytrosti. Bol to muž nepriepustný voči milosti, odolný voči milosrdenstvu; nepoznal, čo je to milosrdenstvo. No Boh zachránil to, čo bolo stratené. Dal mu pochopiť, že bol obmedzený, že bol hriešnikom, ktorý potrebuje milosrdenstvo, a zachránil ho.

My všetci máme nočnú schôdzku s Bohom, v noci nášho života, v mnohých nociach nášho života; v tmavých chvíľach, vo chvíľach hriechov, vo chvíľach dezorientácie. On nás prekvapí vo chvíli, keď to nečakáme, v ktorej sa ocitneme skutočne sami.

V tej istej noci - pri boji proti neznámemu - si uvedomíme, že sme len úbohí ľudia, no práve vtedy sa nemusíme báť. V tej chvíli nám Boh dá nové meno, premení nám srdce a dá nám požehnanie vyhradené tomu, kto sa ním dal zmeniť.“