Naučme sa strácať čas s deťmi a seniormi

Besné rytmy dnešného života nás rozhadzujú ako konfety. Povedal pápež František na Popolcovú stredu 2. marca v ďalšej katechéze o starobe.
VNSK VNCZ 10.03.2022
Naučme sa strácať čas s deťmi a seniormi

Treba tráviť čas s deťmi a starými ľuďmi, pretože sa s nami delia o výnimočnú schopnosť, ako sa máme správne pozerať na život. Snímka: profimedia.sk

Prílišná rýchlosť, ktorá sa zmocnila všetkých sfér nášho života, robí každú našu skúsenosť povrchnejšou a menej výživnou. Obeťami tohto zhonu sú predovšetkým mladí, upozornil Svätý Otec. Sú nevedomými obeťami rozkolu medzi časom na ciferníku, ktorý chce byť „odkrútený“, a časom života, ktorý si vyžaduje náležité „kvasenie“.

AKO SA POZERAŤ NA ŽIVOT

Dlhý život umožňuje zakúsiť tieto dlhé obdobia aj pochopiť škody spôsobené ponáhľaním sa. Staroba si vyžaduje pomalší rytmus, ale nie je to čas zotrvačnosti. „Ľudský život sa dnes predlžuje. To nám dáva príležitosť prehĺbiť spojenectvo medzi všetkými životnými fázami a zmyslom života v jeho celistvosti.

Nie je to tak, že by mal zmysel len v dospelosti, od 25 do 60 rokov. Život má zmysel od narodenia až do smrti.“ Arogancia hodinového času, ktorý nás stále niekam ženie, sa musí zmeniť na krásu rytmu života, upozornil Svätý Otec. „V tom spočíva reforma, ktorú by sme mali urobiť v našich srdciach, rodine a spoločnosti.“

OPORNÉ BODY PRE RAST

Pápež František vysvetlil aj to, prečo je dôležité venovať čas seniorom i deťom, respektíve pravidelne s nimi „strácať čas“. Spojenectvo medzi deťmi a starými ľuďmi pomáha totiž mládeži a dospelým, aby sa do tohto vzťahu zapojili a vzájomne sa obohatili.

„Treba viesť dialóg medzi generáciami. Kým totiž nejestvuje dialóg medzi mladými a starými, medzi dospelými, každá generácia zostáva izolovaná a nemôže odovzdávať svoje posolstvo.

Mladý človek, ktorý nevníma väzbu na svoje korene, ktorými sú prastarí a starí rodičia, nečerpá a ani nedostáva silu – rovnako ako keby strom nečerpal silu zo svojich koreňov –, preto rastie zle, jeho rast je nezdravý, nemá oporné body.“

Každého z nás sa Svätý Otec spýtal: „Vieš strácať čas, alebo si vždy hnaný rýchlosťou? Vieš strácať čas so starými rodičmi, so starými ľuďmi? Vieš strácať čas hrou so svojimi deťmi?“ A hneď ponúkol aj odpovede.

„Keď prídete domov a porozprávate sa so svojím malým synom alebo dcérou, strácate čas, ale pritom rozhovor, ktorý s nimi vediete, je pre spoločnosť zásadný.“

Rovnako, „keď prídete domov a venujete sa svojmu deduškovi či babičke, ktorí už nevládzu dobre rozprávať a ani myseľ im už dobre neslúži, strácate čas, ale toto strácanie času posilňuje ľudskú rodinu. Treba tráviť čas s deťmi a starými ľuďmi, pretože sa s nami delia o výnimočnú schopnosť, ako sa máme správne pozerať na život.“