Nenechajme sa gniaviť prorokmi nešťastí

Svätý Otec František v stredu 3. októbra svätou omšou na Námestí sv. Petra slávnostne otvoril 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov. Je to už tretia biskupská synoda počas jeho pontifikátu.
VN SK 04.10.2018
Nenechajme sa gniaviť prorokmi nešťastí

Svätý Otec František zveril konanie Synody biskupov pod materskú ochranu Panny Márie. Snímka: profimedia.sk

Na slnkom zaliatom vatikánskom námestí sa spolu s pápežom Františkom a 267 synodálnymi otcami a 49 audítormi modlili za zdarný priebeh viac ako trojtýždňového stretnutia tisíce veriacich. Svätý Otec vo svojej homílii vyprosoval dary Ducha Svätého pre synodálnych otcov.

„Na začiatku tohto momentu milosti pre celú Cirkev, v zhode s Božím slovom, prosme s vytrvalosťou Tešiteľa, aby nám pomohol pamätať si a oživiť v sebe Pánove slová, pri ktorých nám horelo srdce. Pretože vieme, že naši mladí budú schopní prorokovať a mať vízie do takej miery, v akej my, teraz už dospelí či starí, sme schopní snívať, a tak infikovať a deliť sa so snami a nádejami, ktoré nosíme v srdci.“

Pomazaní v nádeji
„Nech nám Duch Svätý dá milosť byť synodálnymi otcami pomazanými darom snov a nádeje, aby sme mohli z našej strany pomazávať našich mladých darom proroctva a vízie.

Nech nám dá milosť byť činorodou, živou, účinnou pamäťou ktorá sa z generácie na generáciu nenechá priškrtiť či gniaviť prorokmi pohrôm a nešťastí ani našimi obmedzeniami, chybami a hriechmi, ale je schopná nachádzať priestory na rozpálenie srdca a rozpoznanie ciest Ducha.

A s týmto postojom poddajného načúvania hlasu Ducha sme prišli zo všetkých končín sveta. Dnes po prvýkrát sú tu s nami aj dvaja spolubratia biskupi z kontinentálnej Číny. Jednota celého biskupského zboru s nástupcom Petra je ešte viac viditeľná vďaka ich prítomnosti.

Pomazaní v nádeji začíname nové cirkevné stretnutie, schopné zväčšiť horizonty, rozšíriť srdce a premeniť tie štruktúry, ktoré nás dnes paralyzujú, oddeľujú nás a vzďaľujú od mladých, nechávajúc ich vystavených nepohode a osirotených o spoločenstvo viery, ktoré by ich prijímalo, o horizont zmyslu a života.

Nádej na nás kladie výzvy, núti nás do pohybu a láme konformizmus typu ,vždy sa to robilo takto’, a žiada nás vstať, aby sme priamo pozerali do tváre mladých a na situácie, v ktorých sa nachádzajú.“

Spoločne snívajme
„Mladí, ovocie mnohých rozhodnutí urobených v minulosti, nás volajú ujať sa spolu s nimi prítomnosti s väčším nasadením a bojovať proti tomu, čo akýmkoľvek spôsobom bráni ich životu rozvíjať sa s dôstojnosťou.

Oni nás prosia a žiadajú od nás kreatívne zaangažovanie, inteligentný dynamizmus, v ktorom je zápal a napĺňa ho nádej, a aby sme ich neponechali samých na seba v rukách toľkých obchodníkov so smrťou, ktorí utláčajú ich život a zatemňujú ich víziu.

Táto schopnosť spoločného snívania, ktorú nám Pán dnes dáva do daru ako Cirkvi, si vyžaduje – podľa toho, čo nám povedal svätý Pavol v prvom čítaní –, aby sme medzi nami prehĺbili postoj, ktorý je veľmi jasný.

,Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných’ (Flp 2, 4). A zároveň mieri ešte vyššie, keď žiada, aby sme s pokorou považovali druhých za vyšších od nás samých.

V takomto duchu sa budeme usilovať načúvať jedni druhým, aby sme spoločne rozlíšili to, čo Pán žiada od svojej Cirkvi. A toto si od nás vyžaduje, aby sme boli pozorní a dobre bdeli, aby neprevládla logika sebaudržiavania a zameranosti výlučne na seba, ktorá vedie k tomu, že sa robí dôležitým niečo, čo je druhoradé, a druhoradým to, čo je dôležité.

Láska k evanjeliu a k ľudu, ktorý nám bol zverený, si vyžaduje, aby sme rozšírili pohľad a nestratili zo zraku misiu, ku ktorej nás volá, aby sme cielili k tomu väčšiemu dobru, ktoré osoží nám všetkým. Bez tohto postoja bude všetko naše úsilie márne.“

Načúvajme
„Dar úprimného načúvania, premodleného a čo možno najviac pozbaveného predsudkov a podmieňovania, nám dovolí vstúpiť do kontaktu s rozličnými situáciami, ktoré prežíva Boží ľud. Načúvať Bohu, aby sme spolu s ním načúvali volaniu ľudí; načúvať ľuďom, aby sme spolu s nimi vdychovali Božiu vôľu, ku ktorej nás volá.

Tento postoj nás chráni pred pokušením upadnúť do moralistických či elitárskych pozícií, ako aj pred sklonom k abstraktným ideológiám, ktoré nijako nekorešpondujú s realitou nášho ľudu.

Bratia a sestry, vložme tento čas do materskej ochrany Panny Márie. Nech nás ona, žena načúvania a pamäti, sprevádza pri rozpoznávaní stôp Ducha Svätého, aby sme s naliehavosťou, uprostred snov a nádejí, sprevádzali a stimulovali našich mladých, aby neprestali prorokovať. Synodálni otcovia, Cirkev na vás hľadí s dôverou a láskou.“