Odmietajme náboženskú pretvárku

Svätý Otec sa na Námestí sv. Petra v stredu 4. mája opäť stretol s veriacimi. Už o deviatej hodine ich počas desaťminútovej jazdy posediačky zdravil z bieleho džípu, pričom aj požehnával deti, ktoré mu na rukách prinášala ochranka.

V katechéze pokračoval ôsmym dielom cyklu o zmysle a hodnote staroby. Pomenoval ho Eleazar – dôslednosť viery, dedičstvo cti a vyzdvihol „zodpovednú úlohu starých ľudí dať mladej generácii statočné svedectvo dôslednosti vo viere a odovzdať im do dedičstva svoju česť“.

STATOČNÝ STAREC ELEAZAR

V úvode katechézy odznel úryvok z Druhej knihy Machabejcov o statočnom starcovi Eleazarovi, ktorý odmietol predstierať jedenie mäsa obetovaného modlám, a teda sa „nedal skorumpovať a radšej podstúpil mučeníctvo, než by pristúpil na náboženskú pretvárku.

‚Lebo‘ – riekol – ‚nesluší sa na náš vek pretvarovať sa. Veď mnohí mladíci by sa mohli domnievať, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo, a tak by sa mohli pomýliť pre moju pretvárku a trošku nestáleho života. Ja však by som si privolal len odpor a hanbu na moju starobu‘ (2 Mach 6, 24 – 25).“

Vydal tak svedectvo o osobitnom vzťahu medzi vernosťou staroby a cťou viery, ktorá sa podľa pápeža Františka „pravidelne ocitá pod tlakom“ a často býva znevažovaná tým, že „sa berie ako archeologický nález alebo stará povera, archaická malichernosť a podobne“.

Eleazar sa odmietol spreneveriť svojej dovtedajšej viere, odmietol predstierať, že ju zavrhol, a tým „odsúdiť novú generáciu na to, aby si myslela, že celá viera bola predstieraním, vonkajším prestrojením, ktoré možno zanechať“.

VIERA JE VEC ŽIVOTA

Naopak, Eleazar myslel na svoje budúce dedičstvo a na mladých, na ktorých vnútro by malo takéto správanie zničujúci vplyv. Vyvolalo by v nich totiž presvedčenie, „že viera nemá skutočný vzťah k životu“, a keďže je len predstieraným správaním, nie je pre život až taká dôležitá.

Svätý Otec upozornil na to, že „v mnohých trendoch našej spoločnosti a kultúry je praktizovanie viery negatívne prezentované, niekedy v podobe kultúrnej irónie, inokedy skrytej marginalizácie“, a považuje sa za niečo pre starých ľudí.

No práve starí ľudia môžu „prinavrátiť viere jej česť“ a ukázať, že nie je len niečím pre nich, ale „je to vec života“ a mladým ľuďom môže doň otvoriť nádhernú cestu.

CTIŤ SI JEŽIŠOVU MATKU

Na záver audiencie sa Svätý Otec ospravedlnil, že pre problémy s kolenom nemôže osobne prísť pozdraviť skupiny pútnikov. Rovnako posediačky prijímal i pozdravy biskupov a vybraných osôb.

Vyjadril však nádej, že ide len o „momentálnu záležitosť, čoskoro to prejde“ a pri ďalších audienciách už k nim bude môcť prichádzať.

Nakoniec sa prihovoril seniorom, chorým, mladým a novomanželom a vyzval ich, „aby si so synovskou dôverou ctili Ježišovu Matku: hľaďte na ňu ako na učiteľku modlitby a duchovného života“.