Ohlasovanie evanjelia sa spája s krížom

Ohlasovanie evanjelia sa vždy spája s objatím konkrétneho kríža. Jemné svetlo Slova vyvoláva jasnosť v srdciach, ktoré sú ochotné, a zmätok a odmietnutie v tých, ktoré takými nie sú. Vidíme to neustále v evanjeliu. Dobré semeno zasiate na poli prináša plody – stonásobné, šesťdesiatnásobné, tridsaťnásobné – ale tiež prebúdza závisť nepriateľa, ktorý obsedantne zasieva burinu počas noci (porov. Mt 13, 24 – 30. 36 – 43).
VN SK 07.06.2021
Ohlasovanie evanjelia sa spája s krížom

Pápež František vysvätil počas Nedele Dobrého pastiera 25. apríla v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne deväť novokňazov. V období pretrvávajúcej koronakrízy to bol v celom Taliansku veľký dôvod na radosť. Snímka: profimedia.sk

Veľkorysosť človeka, ktorý k vinohradníkom posiela svojho syna, mysliac si, že ho budú rešpektovať, v nich to však rozpútava zúrivosť nad všetku mieru: sme pred tajomstvom neprávosti, ktorá vedie k zabitiu Spravodlivého (porov. Mt 21, 33 – 46).

Toto všetko, drahí bratia kňazi, nám dáva vidieť, že ohlasovanie dobrej zvesti je tajomne spojené s prenasledovaním a s krížom. Veľké kríže ľudstva i tie takpovediac malé kríže každého z nás nezávisia od okolností. Prečo Pán objal kríž v jeho celku? Prečo Ježiš objal celé utrpenie?

Objal zradu a opustenie svojimi priateľmi už od Poslednej večere, prijal nezákonné uväznenie, paušálny súd, neprimeraný rozsudok, bezdôvodnú ničomnosť zauškovania a pľuvancov. Ak by okolnosti podmieňovali spásonosnú moc kríža, Pán by neobjal všetko. Keď však nastala jeho hodina, on objal celý kríž.

Pretože v kríži niet nejednoznačnosti. S krížom sa nekupčí.

Zmierený Ježišovou krvou, je to kríž so silou Kristovho víťazstva, ktoré poráža zlo, ktoré nás oslobodzuje od zlého ducha. Objať ho s Ježišom a tak ako on už „vopred“, predtým, ako pôjdeme ohlasovať, nám dovolí rozlišovať a odmietnuť jed pohoršenia, ktorým sa nás zlý duch bude snažiť otráviť, keď nečakane vhupne kríž do nášho života.

Chcel by som zakončiť spomienkou. Raz, vo veľmi temnej chvíli môjho života, som Pána prosil o istú milosť, aby ma oslobodil od jednej veľmi tvrdej a ťažkej situácie. Bola to chvíľa temnoty. Šiel som dávať duchovné cvičenia istým rehoľníčkam a v posledný deň, ako bolo zvykom v tom čase, chodili na svätú spoveď.

Prišla veľmi stará sestra, s jasnými, až žiarivými očami. Bola to Božia žena. Vtedy som zacítil túžbu poprosiť ju o modlitbu za mňa a povedal som jej: „Sestra, za pokánie sa za mňa pomodlite, pretože potrebujem istú milosť. Poproste o ňu Pána. A ak o ňu budete žiadať Pána, určite mi ju dá.“

Zostala ticho, čakala hodnú chvíľu, akoby sa modlila a potom sa na mňa pozrela a povedala: „Istotne vám Pán dá tú milosť, no nepomýľte sa: dá ju svojím Božím spôsobom.“ To mi veľmi prospelo: počuť, že Pán nám vždy dá to, o čo prosíme, no urobí tak svojím Božím spôsobom.

Tento spôsob v sebe zahŕňa kríž. Nie z masochizmu, ale z lásky; z lásky až do krajnosti.

- úryvok z homílie pápeža Františka na Zelený štvrtok 1. apríla 2021 -