Otče, do tvojich rúk odovzdávame jeho ducha

Prinášame celé znenie homílie Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri pohrebnej svätej omši za zosnulého emeritného pápeža Benedikta XVI. dnes vo štvrtok 5. januára na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.
Zuzana Artimová 05.01.2023
Otče, do tvojich rúk odovzdávame jeho ducha

Dnes sme sa rozlúčili s Benediktom XVI. Ilustračná snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha – sú to posledné slová, ktoré Pán vyslovil na kríži, jeho posledný povzdych, mohli by sme povedať, schopný potvrdiť to, čo charakterizovalo celý jeho život – nepretržité odovzdávanie sa do rúk svojho Otca.

Ruky odpustenia a súcitu, uzdravenia a milosrdenstva, ruky pomazania a požehnania, ktoré ho podnietili vydať sa aj do rúk svojich bratov.

Pán, otvorený príbehom, s ktorými sa na svojej ceste stretával, sa nechal stvárňovať Božou vôľou, nesúc na svojich pleciach všetky dôsledky a ťažkosti evanjelia až po pohľad na jeho ruky prebodnuté z lásky.

Pozri na moje ruky – povedal Tomášovi. A hovorí to každému z nás: Pozri na moje ruky.

Prebodnuté ruky, ktoré idú v ústrety a neprestávajú sa darovať, aby sme spoznali lásku, akú má Boh k nám, a uverili v ňu.

Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha – je pozvanie a životný program, ktorý šepká a chce modelovať ako hrnčiar srdce pastiera, až kým v ňom nebude pulzovať rovnaké zmýšľanie, ako mal Ježiš Kristus.

Vďačná oddanosť službe Pánovi a jeho ľudu, ktorá vyplýva z prijatia úplne bezodplatného daru.

Ty mi patríš. Ty im patríš. Hovorí akoby neisto Pán.

Si pod ochranou mojich rúk, pod ochranou môjho srdca.

Zostaň pod ochranou mojich rúk a daj mi svoje.

Je to Božia blahosklonnosť a jeho blízkosť schopná vložiť sa do krehkých rúk svojich učeníkov, aby nasycovali jeho ľud a vraveli s ním: Vezmite a jedzte, vezmite a pite, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.

Je to dar, úplný dar Boha.

Modliaca sa oddanosť, ktorá sa formuje a ticho zošľachťuje medzi križovatkami a protirečeniami, ktorým musí pastier čeliť, a dôverným pozvaním pásť stádo.

Rovnako ako Majster aj on nesie na svojich pleciach únavu z orodovania a opotrebovanie pomazania pre svoj ľud najmä tam, kde dobro musí bojovať a kde bratia a sestry čelia ohrozeniu svojej dôstojnosti.

Na toto stretnutie orodovania ide Pán, tvoriac miernosť schopnú porozumieť, prijať, dúfať a nasadiť sa napriek nepochopeniu, ktoré to môže vyvolať.

Neviditeľná a neuchopiteľná plodnosť, ktorá sa rodí z poznania, do akých rúk bola vložená dôvera; modliaca sa a adorujúca dôvera schopná interpretovať skutky pastiera a prispôsobiť rozhodnutia jeho srdca Božím časom.

Pásť znamená milovať a milovať znamená byť ochotný aj trpieť. Milovať znamená dávať ovciam pravé dobro, pokrm Božej pravdy, Božieho slova, pokrm jeho prítomnosti.

A tiež oddanosť podporovaná útechou Ducha, ktorý ho vždy predchádza v jeho poslaní, vo vášnivom hľadaní sprostredkovať krásu a radosť evanjelia, v plodnom svedectve tých, ktorí ako Mária zostávajú mnohorakými spôsobmi pod krížom – v tom bolestnom, ale mocnom pokoji, ktorý neútočí ani nezotročuje, a v neoblomnej, ale trpezlivej nádeji, že Pán splní svoje prisľúbenie, ako to naveky sľúbil našim otcom a nášmu potomstvu.

Aj my pevne spojení s poslednými Pánovými slovami a svedectvom, ktoré poznačilo jeho život, chceme ako cirkevné spoločenstvo kráčať v jeho šľapajach a zveriť nášho brata do Otcových rúk.

Nech tieto ruky milosrdenstva nájdu jeho lampu zapálenú evanjeliovým olejom, ktorý šíril a ktorý dosvedčil počas svojho života.

Svätý Gregor Veľký na konci pastoračnej reguly pozýval a nabádal priateľa, aby mu ponúkol túto duchovnú spoločnosť.

Uprostred búrok môjho života ma utešuje dôvera, že ma udržíš nad vodou na doske svojich modlitieb a že ak ma ťarcha mojich chýb strhne a poníži ma, poskytneš mi pomoc zo svojich zásluh, aby si ma pozdvihol.

Pastier si uvedomuje, že nemusí sám niesť to, čo by v skutočnosti sám nikdy neuniesol, a preto sa vie odovzdať modlitbe a podpore ľudu, ktorý je mu zverený.

Je to verný Boží ľud, ktorý zhromaždený sprevádza a zveruje život tomu, kto bol jeho Pastierom.

Ako ženy z evanjelia pri hrobe aj my sme tu s vôňou vďačnosti a masťou nádeje, aby sme mu ešte raz preukázali lásku, ktorá sa nestráca.

A chceme to urobiť s rovnakým pomazaním, múdrosťou, jemnosťou a oddanosťou, s akou sa on v priebehu rokov dokázal rozdávať.

Chceme spoločne povedať: Otče, do tvojich rúk odovzdávame jeho ducha.

Benedikt, verný priateľ Ženícha, nech je tvoja radosť dokonalá, keď definitívne a navždy počuješ jeho hlas.