Pohostinnosť je dôležitá ekumenická čnosť

Generálnu audienciu v stredu 22. januára Svätý Otec František venoval téme pohostinnosti, predovšetkým medzi rôznymi vierovyznaniami v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Pápež tiež zablahoželal ázijským krajinám k blížiacemu sa lunárnemu novému roku.
VN SK 23.01.2020
Pohostinnosť je dôležitá ekumenická čnosť

„Prijímať kresťanov z inej tradície znamená v prvom rade preukazovať im Božiu lásku,“ uviedol Svätý Otec vo svojej katechéze. Snímka: profimedia.sk

Pohostinnosť je dôležitá ekumenická čnosť. Ekumenická pohostinnosť vyžaduje ochotu načúvať príbehom viery odlišnej od tej našej. Aj o tomto hovoril pápež František zhromaždeným pútnikom, medzi ktorými opäť nechýbali ani Slováci.

Katechéze dal pápež František názov podľa tohtoročnej témy Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov: Preukázali nám neobyčajnú láskavosť (porov. Sk 28, 2).

V úvode generálnej audiencie zaznel biblický úryvok zo záverečnej kapitoly Skutkov apoštolov:
Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima. Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali. (Sk 28, 1 - 2. 10).

Pavlova viera
„Dnešná katechéza je spojená s Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov. Tohtoročná téma, ktorá je o pohostinnosti, bola rozpracovaná komunitami ostrovov Malta a Gozo, vychádzajúc z úryvku Skutkov apoštolov, ktorý rozpráva o pohostinnosti obyvateľov Malty voči sv. Pavlovi a jeho spoločníkom na ceste, ktorí spoločne stroskotali.

Opäť teda vychádzame z dramatickej skúsenosti toho stroskotania. Loď, na ktorej cestuje Pavol, je vydaná napospas živlom. Už štrnásť dní sú na mori, nekontrolovateľne unášaní, a keďže nie je vidieť ani slnko, ani hviezdy, cestujúci sa cítia dezorientovaní, stratení.

Ale Pavol, ktorý vie, že to nie je tak, prehovorí. Viera mu vraví, že jeho život je v rukách Boha, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych a ktorý povolal jeho, Pavla, aby priniesol evanjelium až na kraj zeme. Jeho viera mu hovorí aj to, že Boh, tak ako to zjavil Ježiš, je milujúci Otec. Preto sa Pavol obracia na svojich spoločníkov na ceste a inšpirovaný vierou im oznamuje, že Boh nedovolí, aby sa čo len vlas na ich hlave stratil.

Toto proroctvo sa vyplní, keď loď narazí na plytčinu na pobreží Malty a všetci cestujúci sa v zdraví zachránia na pevnej zemi. A tam zažijú niečo nové. V protiklade k drsnému dorážaniu búrlivého mora sa im dostáva svedectvo „neobyčajnej ľudskosti“ obyvateľov ostrova. Títo ľudia, ktorí sú cudzincami, sú pozorní k ich potrebám. Zapália oheň, aby sa zohriali, ponúknu im úkryt pred dažďom a jedlo.

Hoci ešte neprijali Kristovu blahozvesť, prejavujú Božiu lásku v konkrétnych skutkoch milosrdenstva. Skutočne, tá spontánna pohostinnosť a ohľaduplné gestá komunikujú niečo o Božej láske.“

Ekumenická pohostinnosť
„Drahí, pohostinnosť je dôležitá a je to aj dôležitá ekumenická čnosť. Predovšetkým to znamená uznať, že iní kresťania sú naozaj našimi bratmi a sestrami v Kristovi. Niekto ti povie: Ale tento je protestant a tento je pravoslávny. Áno, ale sme bratia v Kristovi.

Nejde tu o nejaký čisto jednosmerne zameraný šľachetný skutok, pretože ak pohostíme iných kresťanov, prijmeme ich ako dar, ktorým sme boli obdarení. Tak ako Malťania – títo statoční Malťania – máme vynáhradu, pretože dostávame to, čo Duch Svätý zasial v týchto našich bratoch a sestrách. A toto sa stáva darom aj pre nás, pretože Duch Svätý rozsieva svoje milosti všade.

Prijímať kresťanov z inej tradície znamená v prvom rade preukazovať im Božiu lásku, pretože sú Božími deťmi – našimi bratmi – a ďalej to znamená prijímať to, čo Boh vykonal v ich živote.

Ekumenická pohostinnosť si vyžaduje ochotu načúvať druhým, venovať pozornosť ich osobným príbehom viery a príbehom ich komunít, komunít viery s odlišnou tradíciou, než je tá naša. Ekumenická pohostinnosť zahŕňa túžbu spoznať skúsenosť s Bohom, akú prežívajú iní kresťania, a očakávanie prijatia duchovných darov, ktoré z toho plynú. A toto je milosť.“

Kresťania musia pracovať spolu
„V celom svete migrujúci muži a ženy podstupujú riskantné cesty, aby utiekli násiliu, aby unikli vojne, aby utiekli chudobe. Mnohokrát ich nenechajú vylodiť sa v prístavoch. Avšak, žiaľ, niekedy sa stretávajú aj s ešte horšou nevraživosťou ľudí.

My ako kresťania musíme pracovať spolu, aby sme ukázali migrantom Božiu lásku zjavenú v Ježišovi Kristovi. Môžeme a musíme svedčiť, že neexistuje len nevraživosť a ľahostajnosť, ale že každý človek je Bohu vzácny a každého miluje. Rozdelenia, ktoré ešte medzi nami existujú, nám bránia byť naplno znakom Božej lásky.“