Rýchlo vstať a bojovať dobrý boj

Svätý Otec už tradične v tento deň odovzdal páliá novovymenovaným arcibiskupom metropolitom ako znak ich hodnosti a symbol pastierskeho poslania. Bol medzi nimi aj nový pražský arcibiskup Jan Graubner.

VSTAŤ A BOJOVAŤ DOBRÝ BOJ

V homílii sa Svätý Otec sústredil na Petrovu schopnosť „rýchlo vstať“ a na Pavlovu výzvu „bojovať dobrý boj“.

Skutočne ide o „boj“, pretože ohlasovanie evanjelia nie je neutrálne, nenecháva veci tak, ako sú, neprijíma kompromis s logikou sveta, ale naopak, zapaľuje oheň Božieho kráľovstva tam, kde namiesto neho vládnu ľudské mechanizmy moci, zla, násilia, korupcie, nespravodlivosti a marginalizácie.

„Zakúšame mnoho vnútorného odporu, ktorý nám nedovoľuje dať sa do pohybu... Často sme ako Peter: spútaní vo väzení zvykovosti, prestrašení zmenami a zviazaní reťazami našich návykov. Takto však možno skĺznuť do duchovnej povrchnosti, prepadnúť nebezpečenstvu ísť cestou najmenšieho odporu aj v pastoračnom živote.“ Už nie sme znamením vitality a kreativity, ale budíme dojem vlažnosti a zotrvačnosti.

ČO MÔŽEME UROBIŤ PRE CIRKEV?

Synoda, ktorú slávime, nás podľa pápeža pozýva tvoriť Cirkev, ktorá sa stavia na nohy, nie je zahľadená do seba a je schopná dosiahnuť pohľadom ďalej, „vyjsť z vlastných väzení a ísť v ústrety svetu“.

MIESTO PRE VŠETKÝCH

Cirkev má byť „bez reťazí a múrov“, „slobodná a pokorná“. Cirkev, ktorá neotáľa, nemešká pri výzvach dneška, ale dáva sa oživovať vášňou ohlasovania evanjelia a túžbou prijať všetkých.

„Nezabudnime na slovo všetkých. Všetkých! Choďte na krížne cesty a priveďte všetkých: slepých, hluchých, chromých, chorých, spravodlivých, hriešnikov. Všetkých! Toto Pánovo slovo musí rezonovať v mysli a srdci: v Cirkvi je miesto pre všetkých... Včera mi jeden človek povedal: Pre Cirkev toto nie je čas prepúšťania, je to čas prijímania,“ zdôraznil Svätý Otec.

„Pomáhajme si byť kvasom v ceste sveta,“ vyzval tiež a dodal: „Spoločne môžeme a musíme robiť gestá starostlivosti o ľudský život, ochranu stvorenstva, dôstojnosť práce, problémy rodín, situáciu starších ľudí a tých, ktorí sú opustení, odmietnutí a opovrhovaní. Skrátka, byť Cirkvou, ktorá rozvíja kultúru starostlivosti, láskavého pohladenia, spolucítenia so slabými.“

Podľa Svätého Otca je to kultúra boja proti všetkým formám úpadku vrátane úpadku našich miest a priestorov, ktoré navštevujeme, aby zažiarila v  živote každého z nás radosť z evanjelia.

„Pokušení zostať a nebojovať je veľa. Je tu aj pokušenie nostalgicky sa obzerať za inými dobami ako za tými lepšími. Prosím vás, neupadnime do spiatočníctva! Do spiatočníctva v Cirkvi, ktoré je dnes v móde.“