Slepec prosí o všetko

„Bartimej stratil zrak, no nie hlas. Keď slepec počuje, že okolo prechádza Ježiš, začne kričať: ,Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!‘ Jeho kričanie rozčuľuje učeníkov i zástup ľudí, preto ho vyzývajú, aby mlčal. Bartimej však kričí ešte viac: ,Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!‘

Ježiš začuje jeho volanie a ihneď sa zastaví. Boh totiž vždy počuje krik chudobného. Ježiš vie, že tento hlas je plný viery, ktorá sa nebojí nástojiť ani búšiť na Božie srdce. V tomto tkvie podstata zázraku – keď Ježiš hovorí Bartimejovi: ,Tvoja viera ťa uzdravila.‘ Bartimejova viera vyžaruje z jeho modlitby.

Nie je to ustráchaná ani zvyková modlitba. V prvom rade volá Pána ,Syn Dávidov‘, teda rozpoznáva Mesiáša, Kráľa, ktorý prišiel na svet. Potom ho volá po mene, dôverne ,Ježišu‘. Nebojí sa ho, nezachováva si odstup.

V celej svojej dráme volá na Boha ako priateľ a jeho slová vychádzajú zo srdca: ,Zmiluj sa nado mnou!‘ Má len túto prosbu: ,Zmiluj sa nado mnou!‘ Bartimej neprosí Ježiša o nejaké drobné. Od toho, ktorý môže všetko, si prosí všetko. Od ľudí prosí peniaze, od Ježiša, ktorý môže všetko, prosí všetko.

Nie je to len akási malá prosba, ale je to krásna prosba, lebo zvoláva zľutovanie, teda súcit, Božie milosrdenstvo, Božiu nehu,“ vysvetlil pápež a dodal, že Bartimej nepoužíva veľa slov: „Hovorí podstatu a dôveruje Božej láske.

Slepota bola špička ľadovca, lebo vo svojom srdci mal mnoho zranení, príkorí, zlomených snov, chýb, výčitiek svedomia. On sa však modlil srdcom. I my – keď prosíme Boha o milosť – vkladajme do modlitby náš príbeh: zranenia, príkoria, nesplnené sny, chyby, výčitky svedomia.“