Sloboda Božej kreativity nepozná hranice

O mimozemskom živote sa nemusíme báť premýšľať. „Buď je vesmír obdarený ešte pestrejšou škálou života, alebo je udržať v ňom život extrémne zložité,“ hovorí astronóm Juraj Tóth.
Monika Šimoničová, Zdroj: Nebesia rozprávajú, SSV TK KBS 01.08.2023
Sloboda Božej kreativity nepozná hranice

Animácia prvej známej planéty (vľavo hore) existujúcej v trojhviezdnom systéme – pohľad na západ troch sĺnk z jej hypotetického mesica. Snímka: NASA/JPL-Caltech

Keď som hľadala materiály k tejto téme, naďabila som na milý kreslený vtip Ladislava Šmelcera. „Zelený“ pilot sa vráti z výpravy na Zem späť na svoju planétu a podáva ostatným hlásenie: Na stretnutie s mimozemskými civilizáciami ešte nie sú pripravení.

OTÁZKY O ŽIVOTE

Počas dlhých letných večerov zaletíme v mysli k všakovakým otázkam. Uvažujete niekedy aj o mimozemskom živote? Vatikánsky astronóm Guy Consolmagno, SJ, vo videu na portáli youtube hovorí, že veľa jeho priateľov je veriacich, ale o živote vo vesmíre sa boja premýšľať.

Nevedia sa popasovať s myšlienkou, že by Boh dal život aj niekde inde, iným tvorom. Vysvetľuje, že problém nie je vo vede, či je život možný inde, dokonca ani v teológii, či by mohol Boh stvoriť život inde, ale v otázke, čo to znamená pre mňa.

Otázky o živote na iných planétach nás majú viesť k úvahám, ako vidí ľudstvo samo seba. Je to podobné, ako keď sa narodí dieťa.

Postupne stretáva a spoznáva ďalšie deti, a tak má lepšiu predstavu, čo znamená byť jedinečná osobnosť medzi nimi. „Rovnako vzrušujúci môže byť takýto objav aj vo vesmíre.“

JE TAM NIEKTO?

Páter Giuseppe Koch, SJ, píše, že astronómia je viac ako len používanie ďalekohľadov a zbieranie dát. „Astronómia siaha hlbšie, živí našu túžbu pochopiť, v čom je naša krehká existencia spojená s existenciou planét, hviezd, galaxií.“

Prirovnáva nás k deťom, ktoré sa pýtajú, či tam je niekto, s kým sa dá hrať. Táto otázka zaujíma ľudstvo už tisícročia. Grécky filozof Epikuros (341 – 270 pred Kristom) v jednom z listov napísal:

„Existuje nekonečné množstvo svetov, niektoré ako ten náš, iné odlišné... nič nebráni takému nekonečnu... a nemali by sme si myslieť, že tieto svety majú nutne tú istú formu.

Nikto nemôže dokázať, že v takomto druhu sveta by nemohlo byť možným, že sú v ňom prítomné semená, z ktorých môžu vzísť zvieratá, rastliny a všetky ostatné veci, ktoré vidíme.“

Mimozemský život zaujímal napríklad aj Giordana Bruna, Johannesa Keplera, Isaaca Newtona, Williama Herschela či Percivala Lowella. Výskum v moderných dejinách výrazne napreduje.

Astronómovia sú vynaliezaví i trpezliví. V rokoch 1995 až 2008 objavili vyše 330 extrasolárnych planét, ktoré obiehajú okolo približne 260 rôznych hviezd.

ŽIADNY DÔKAZ ANI ROZPOR

Astronóm Juraj Tóth potvrdzuje, že v súčasnosti nemáme žiadny dôkaz mimozemského života. „Nie je však vylúčené, že sa v budúcnosti taký dôkaz podarí získať.“

Nepredstavovalo by to však žiadny konflikt s  učením Katolíckej cirkvi. „Buď je vesmír obdarený ešte pestrejšou škálou života, ako si vieme momentálne predstaviť, alebo je extrémne zložité mať a udržať život vo vesmíre mimo našej Zeme.

Odpoveď nezmení vieru v dobrého Stvoriteľa, len otvorí skutočnosť, horizonty pre nás novej poznanej pravde.“ Katolícka cirkev je otvorená bádaniu a novým objavom.

Vatikánsky astronóm Guy Consolmagno hovorí, že táto práca spočíva na pleciach odborníkov, až potom bude možné dať jednoznačnejšie stanoviská k životu mimo našej planéty.

Niekdajší riaditeľ Vatikánskeho observatória José Gabriel Funes hovorí, že medzi možnosťou mimozemského života a katolíckym učením nejestvuje rozpor.

„Nemôžeme dávať hranice slobode Božej kreativity.“ Tiež dodal, že „vtelenie Božieho Syna je jedinečná udalosť v dejinách ľudstva i vesmíru“.