Smäd po spravodlivosti bude nasýtený

Generálna audiencia v stredu 11. marca mala mimoriadny charakter, keďže Svätý Otec sa s veriacimi spojil len prostredníctvom médií. Námestie sv. Petra je pre verejnosť uzavreté po zákaze hromadných podujatí na predídenie prenosu nákazy koronavírusom.
VN CZ 12.03.2020
Smäd po spravodlivosti bude nasýtený

Aj na netradičnej generálnej audiencii sa rešpektovala vzdialenosť medzi prelátmi, ktorí čítali pápežov pozdrav vo svetových jazykoch. Snímka: profimedia.sk

V priamom prenose zo Sály bibliotéky pápež František vyjadril solidaritu s trpiacimi infekčným ochorením a poďakoval zdravotníkom a dobrovoľníkom. Ocenil modlitbové úsilie zjednocujúce všetkých ľudí dobrej vôle naprieč náboženstvami a vyzval nezabúdať ani na trpiace obyvateľstvo Sýrie, donútené k úteku vojnou, hladom a chorobami.

V rámci katechézy Svätý Otec pokračoval v cykle o Ježišových blahoslavenstvách, tentoraz to bolo štvrté v poradí: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5, 6).

Primárne potreby
„Na dnešnej audiencii budeme pokračovať v rozjímaní o ceste za šťastím, ktoré nám Pán dal v blahoslavenstvách, a pristupujeme k štvrtému z nich: ,Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení’ (Mt 5, 6).

Po stretnutí s chudobou v duchu a plačom sa teraz stretávame s ďalším typom slabosti, ktorý je spojený s hladom a smädom. Hlad a smäd sú primárne potreby, týkajúce sa prežitia. To je potrebné zdôrazniť. Nejde o nejakú všeobecnú túžbu, ale o každodennú životnú nutnosť, výživu.

Čo však znamená lačnieť a žízniť po spravodlivosti? Istotne tu nie je reč o tých, ktorí chcú pomstu. Veď predchádzajúce blahoslavenstvo hovorilo o tichosti. Ľudstvo je zaiste nespravodlivosťami zraňované a ľudská spoločnosť naliehavo potrebuje nestrannosť, pravdu a sociálnu spravodlivosť, pamätajme, že zlo spáchané vo svete na ženách a mužoch sa dotýka Srdca Boha Otca. Ktorý otec by netrpel bolesťou svojich detí?“

Smäd, ako koreň našej existencie
„Písmo hovorí o bolesti chudobných a utláčaných, ktorú Boh pozná a zdieľa. Ako rozpráva Kniha Exodus, Boh zostúpil, aby vyslobodil svoj ľud, pretože počul volanie utláčaných synov Izraela. Avšak hlad a smäd po spravodlivosti, o ktorých hovorí Pán, sú hlbšie ako legitímna požiadavka ľudskej spravodlivosti, ktorú v svojom srdci nosí každý človek.

V reči na vrchu Ježiš hovorí o spravodlivosti väčšej, ako je ľudské právo alebo osobná dokonalosť, keď hovorí: ,Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva’ (Mt 5, 20). Ide o spravodlivosť, ktorá pochádza od Boha.

V Písme nachádzame výraz smädu, ktorý je hlbší, ako je ten fyzický, totiž túžbu, ktorá je koreňom našej existencie. Jeden žalm hovorí: ,Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody’ (Ž 63, 2).

Cirkevní otcovia hovoria o nepokoji, ktorý prebýva v srdci človeka. Svätý Augustín píše: ,Stvoril si nás pre seba, Pane, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe’ (Vyznania 1, 1). Existuje vnútorný smäd, vnútorný hlad, nepokoj.“

Smäd, ktorý nebude sklamaný
„V každom srdci, dokonca aj v skazenom človeku, ktorý sa vzdialil dobru, je skrytá túžba po svetle, hoci pod sutinami klamov a pochybenia. Vždy existuje tento smäd po pravde a dobre, je to smäd po Bohu. Vzbudzuje ho Duch Svätý. On je živou vodou; on nás utvoril z prachu stvoriteľským dychom, ktorý nám dal život.

Preto je Cirkev poslaná zvestovať všetkým Božie slovo, presýtené Duchom Svätým. Evanjelium Ježiša Krista je totiž tou najväčšou spravodlivosťou, ktorú možno ponúknuť srdcu ľudstva, ktorého je životnou nutnosťou, aj keď si to neuvedomuje.

Keď napríklad muž a žena uzatvárajú sobáš, majú v úmysle urobiť niečo veľké a krásne, a pokiaľ si tento smäd uchovajú, vždy nájdu cestu, kadiaľ uprostred problémov a pomocou milosti pokračovať ďalej. Aj mladí ľudia majú tento hlad, o ktorý nesmú prísť! Je potrebné chrániť a živiť v srdciach detí onú túžbu po láske, nehe a vľúdnosti, ktorú vyjadrujú svojou úprimnosťou a nadšením.

Každý človek je povolaný objaviť, na čom naozaj záleží, čo naozaj potrebuje, čo umožňuje dobrý život - a zároveň čo je druhoradé a bez čoho sa dá pokojne zaobísť.

Ježiš v tomto blahoslavenstve hladu a smädu po spravodlivosti zvestuje, že existuje smäd, ktorý nebude sklamaný; tento smäd, ak bude živený, dosiahne utíšenie a dospeje vždy k dobrému koncu, pretože zodpovedá samotnému Božiemu Srdcu, jeho Svätému Duchu, ktorým je láska, a sejbe Ducha Svätého v našich srdciach. Nech nám Pán dá túto milosť byť smädný po spravodlivosti, mať ochotu ho nájsť, uvidieť Boha a preukazovať dobro druhým.“