Svet nepotrebuje prázdne slová, ale svedkov

Pokoj ako cesta nádeje: dialóg, zmierenie a ekologické obrátenie“ – tak znie názov posolstva pápeža Františka na Svetový deň pokoja 2020. V poradí 53. svetový deň pokoja sa slávil v prvý deň kalendárneho roka.
VN SK 01.01.2020
Svet nepotrebuje prázdne slová, ale svedkov

„Pokoj ako cesta nádeje: dialóg, zmierenie a ekologické obrátenie“ – tak znie názov posolstva pápeža Františka na Svetový deň pokoja 2020. Ilustračná snímka: profimedia.sk

„Pokoj je vzácnym darom, je predmetom našej nádeje, ku ktorému ašpiruje celé ľudstvo“, píše Svätý Otec v prvých riadkoch dokumentu, ktorý je rozčlenený do piatich kapitol. Vracia sa v ňom aj k odkazu jeho nedávnej návštevy Nagasaki a Hirošimy proti nukleárnym zbraniam.

Pokoj, cesta nádeje zoči-voči prekážkam a skúškam
„Vojna sa živí zvrátenosťou vzťahov, hegemonickými ambíciami, zneužívaním moci, strachom z druhého a považovaním odlišnosti za prekážku; a vojna zároveň živí toto všetko,“ píše Svätý Otec, pričom cituje svoje posolstvo proti jadrovým zbraniam z Nagasaki:

„Náš svet je poznamenaný zvrátenou dvojkoľajnosťou, ktorá sa pokúša brániť a zaisťovať stabilitu a pokoj prostredníctvom falošného pocitu bezpečia živeného mentalitou strachu a nedôvery, ktorej ovocím sú otrávené medziľudské vzťahy a prekážky kladené akejkoľvek forme dialógu.

Ako teda budovať cestu pokoja a vzájomného uznania? Ako prelomiť chorobnú logiku hrozieb a strachu? Ako pretrhnúť dynamiku nedôvery, prevládajúcu v súčasnosti?,“ kladie si otázku Svätý Otec a ponúka odpoveď:

„Musíme nasledovať skutočné bratstvo, založené na spoločnom pôvode od Boha a uplatňované v dialógu a vzájomnej dôvere. Túžba po pokoji je hlboko vpísaná do srdca človeka a nesmieme sa rezignovane uspokojiť s niečím, čo by bolo menej od tohto.“

Pokoj, cesta načúvania založeného na pamäti, solidarite a bratstve
Svätý Otec tu spomína svedectvo hibakuša – ľudí, ktorí prežili atómový výbuch v Hirošime a „ktorí podobne ako ďalšie obete vojen udržujú živým plameň kolektívneho svedomia, svedčiac nasledujúcim generáciám o hrôze vojny a utrpenia, ktoré je jej dôsledkom.

„Svet nepotrebuje prázdne slová, ale presvedčených svedkov, tvorcov pokoja, otvorených pre dialóg bez vylučovania a bez manipulácií. V skutku, nemôžeme skutočne dospieť k pokoju, bez presvedčivého dialógu mužov a žien hľadajúcich pravdu ponad ideológie a rozdielne názory. Pokoj je stavbou, ktorú treba neustále budovať, cestou, ktorú konáme spoločne hľadajúc vždy spoločné dobro a usilujúc sa dodržať dané slovo a rešpektovať právo.“

Pokoj, cesta zmierenia v bratskom spoločenstve
„Jedine voliac si cestu úcty budeme môcť prelomiť špirálu pomsty a nastúpiť na cestu nádeje,“ píše Svätý Otec. Odvolávajúc sa na Ježišove slová z evanjelia podľa Matúša o potrebe odpustiť bratovi, pápež zdôrazňuje:

„Táto cesta zmierenia nás volá, aby sme našli v hĺbke nášho srdca silu odpustenia a schopnosť uznať sa za bratov a sestry. Naučiť sa žiť v odpustení zväčšuje našu schopnosť stať sa mužmi a ženami pokoja.“

Tieto slová platia aj pre svet politiky a ekonomiky, vysvetľuje pápež a dodáva, že „nikdy nebude skutočný pokoj, ak nebudeme schopní budovať spravodlivejší ekonomický systém“.

Pokoj, cesta ekologickej konverzie
Jednou z podmienok pokoja vo svete je podľa pápeža i ekologická konverzia. Ide o transformáciu vzťahov medzi ľuďmi navzájom, ako aj vzťahov človeka s inými živými bytosťami, so stvorenstvom, a so Stvoriteľom, ktorý je pôvodcom každého života. Na potrebu pokojných vzťahov medzi spoločenstvami a zemou, prítomnosťou a pamäťou, medzi skúsenosťami a nádejami upozornila aj tohtoročná Synoda biskupov o Amazónii.

Natoľko získame, nakoľko dúfame
„Cesta zmierenia si vyžaduje trpezlivosť a dôveru. Nezískame pokoj, ak nedúfame,“ píše Svätý Otec. „Musíme veriť, že mier je možný a že aj druhý človek má tú istú potrebu pokoja, ako my. Keďže strach je častokrát zdrojom konfliktov, dôležité je ísť ponad ľudské strachy, uznávajúc sa za núdznych synov a dcéry pred Bohom, ktorý nás miluje a očakáva, ako otec z podobenstva o márnotratnom synovi.“

Svätý Otec v posolstve vyzýva k budovaniu kultúry stretnutia, ktorá skoncuje s tzv. kultúrou hrozby.