Svet prírody je evanjeliom stvorenia

Podkladom na katechézu boli slová Knihy Genezis: „Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2, 8 - 9. 15).

Spoločný dom
„Dnes slávime 50. deň zeme. Je to príležitosť, aby sme obnovili úsilie milovať náš spoločný domov a postarali sa oň i o tých najslabších členov našej rodiny. Ako nám to ukazuje tragická pandémia koronavírusu, zvíťaziť nad globálnymi výzvami môžeme jedine spoločne a berúc na seba ťažobu tých najkrehkejších.

Encyklika Laudato si´ (LS) má práve tento podtitul: o starostlivosti o náš spoločný domov. Dnes trochu pouvažujeme spoločne nad touto zodpovednosťou, ktorá charakterizuje ,náš pobyt na tejto zemi’ (LS, 160). Musíme rásť v povedomí starostlivosti o spoločný domov.

Sme z pozemskej matérie a plody zeme podporujú náš život. Ako nám však pripomína Kniha Genezis, nie sme jednoducho pozemskí, ale nesieme v sebe aj životodarný dych, ktorý pochádza od Boha. Žijeme teda v spoločnom dome ako jedna ľudská rodina a v biodiverzite s ďalšími Božími stvoreniami.

Ako imago Dei – Boží obraz – sme povolaní k starostlivosti a úcte ku všetkým stvoreniam a k pestovaniu lásky a súcitu voči našim bratom a sestrám, osobitne tým najslabším, napodobňovaním Božej lásky k nám, zjavenej v jeho Synovi Ježišovi, ktorý sa stal človekom, aby s nami prežíval túto situáciu a zachránil nás.

V dôsledku sebectva sme zlyhali v našej zodpovednosti ochrancov a správcov zeme. Znečistili sme ju a vyplienili, čím sme vystavili riziku náš vlastný život. Preto vznikli rozličné medzinárodné i lokálne hnutia, aby prebudili svedomie ľudí.“

Svet prírody je evanjeliom stvorenia
„Zlyhali sme v chránení zeme, nášho domova, záhrady i v chránení našich bratov. Zhrešili sme proti zemi, proti nášmu blížnemu a koniec koncov proti Stvoriteľovi, dobrému Otcovi, ktorý dbá o každého a chce, aby sme žili spolu v jednote a blahu. A ako reaguje zem? Zem neodpúšťa, ak sme zdevastovali zem, odpoveď bude veľmi nepekná.

Ako môžeme obnoviť harmonický vzťah so zemou a zvyškom ľudstva? Potrebujeme nový spôsob, ako hľadieť na náš spoločný domov. Aby sme si rozumeli - on nie je skladiskom zdrojov na vyťaženie.

Pre nás veriacich je svet prírody evanjeliom stvorenia, ktoré vyjadruje stvoriteľskú moc Boha v stvárňovaní ľudského života a v dávaní existencie svetu spolu s tým, čo v sebe obsahuje na udržiavanie ľudstva.

Biblický úryvok o stvorení sa končí takto: ,A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré’ (Gn 1, 31). Keď vidíme tieto prírodné tragédie, ktoré sú odpoveďou zeme na naše zlé zaobchádzanie, myslím si: Ak sa teraz spýtam Pána, čo si o tom myslí, neverím, že by mi povedal, že je to niečo veľmi dobré. Sme to my, kto ničí Pánovo dielo.“

Potrebujeme ekologickú konverziu
„Pri dnešnom slávení Dňa zeme sme povolaní znovuobjaviť zmysel posvätnej úcty k zemi, pretože ona nie je len naším domovom, ale aj domom Božím. Z toho v nás pramení vedomie, že stojíme na posvätnej zemi!

Drahí bratia a sestry, ,prebuďme znova ten zmysel pre krásu a kontempláciu, ktorý Boh do nás vložil’ (Posynodálna apoštolská exhortácia Milovaná Amazónia, 56). Proroctvo kontemplácie je niečo, čomu sa učíme predovšetkým od domorodých národov, ktoré nás učia, že nemôžeme byť starostliví o zem, ak ju nemilujeme a nerešpektujeme.

Zároveň potrebujeme ekologickú konverziu, ktorá by sa prejavila v konkrétnych skutkoch. Ako jediná a vzájomne od seba závisiaca rodina potrebujeme spoločný plán na odvrátenie ohrození nášho spoločného domova. ,Vzájomná závislosť nás zaväzuje, aby sme mysleli na jeden svet, na jeden spoločný projekt’ (LS, 164).

V tomto veľkonočnom čase obnovy usilujme sa milovať a oceňovať nádherný dar zeme, nášho spoločného domova, a starať sa o všetkých členov ľudskej rodiny. Ako bratia a sestry, ktorými sme, prosme spoločne nášho nebeského Otca: Zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme (porov. Ž 104, 30).“