V Cirkvi musí byť miesto pre všetkých

Pápež Lev XIV. sa vo svojej katechéze vrátil na počiatok, keď si Boh vybral Abraháma a  sľúbil mu početné potomstvo. Vyvolený národ Pán vyslobodil z otroctva, uzavrel s ním zmluvu, staral sa oň a sprevádzal ho.

„Identita tohto ľudu je teda daná konaním Boha a vierou v neho. Tento ľud je povolaný stať sa svetlom pre ostatné národy. Ako maják, ktorý pritiahne k sebe všetky národy.“

Je to predobraz dokonalej zmluvy uzavretej Kristom. „Je to totiž Kristus, ktorý v darovaní svojho tela a krvi definitívne zhromažďuje tento ľud v sebe,“ vysvetlil Svätý Otec.

Na pôvode pritom nezáleží, podstatná je príslušnosť ku Kristovi. „To je Cirkev: Boží ľud, ktorý čerpá svoju existenciu z Kristovho tela a ktorý je sám Kristovým telom. Nie je to ľud ako každý iný, ale Boží ľud, zvolaný Bohom a zložený zo žien a mužov pochádzajúcich zo všetkých národov zeme. Zjednocujúcim prvkom je viera v Krista.“

Našou hlavou je Ježiš. Len vďaka nemu sa môžeme nazývať Božími deťmi. „To je jediný čestný titul, o ktorý by sme sa mali ako kresťania usilovať,“ upozornil Svätý Otec.

Sme povolaní byť zjednotení s Kristom a zároveň otvorení všetkým. „Cirkev sa nikdy nemôže uzavrieť do seba samej. Je povolaná šíriť evanjelium všade a všetkým, aby každý mohol prísť do kontaktu s Kristom. To znamená, že v Cirkvi je a musí byť miesto pre všetkých a  že každý kresťan je povolaný hlásať evanjelium a svedčiť o ňom v každom prostredí, v ktorom žije a pôsobí.“

Cirkev je teda jedna, no zahŕňa všetkých. Pápež použil prirovnanie francúzskeho teológa Henriho de Lubaca, že Cirkev je ako bezšvové rúcho Krista, ako Jozefovo rúcho plné farieb.