V kontemplácii netreba veľa slov

V stredu 5. mája sa na generálnej audiencii pápež František zameral v katechéze na význam kontemplatívnej modlitby v živote kresťana. Opäť pozval veriacich pripojiť sa k májovej reťazi modlitby posvätného ruženca s účasťou pútnických svätýň celého sveta.
VN SK 12.05.2021
V kontemplácii netreba veľa slov

Pápež František: „Toto je cesta kontemplatívnej modlitby: ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa.“ Snímka: profimedia.sk

Generálna audiencia sa aj tentoraz konala len za prítomnosti prekladateľov do svetových jazykov, bola prenášaná televíziou a internetovým strímingom z bibliotéky Apoštolského paláca.

Na úvod zazneli tieto slová 8. žalmu: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia. Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil. Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Ž 8, 2. 4 – 6. 10).

Kontemplácia je spôsob bytia

„Kontemplatívna dimenzia ľudského bytia – čo ešte nie je kontemplatívna modlitba – je trochu ako soľ života: dodáva vôňu, chuť našim dňom.

Dá sa kontemplovať pri pozeraní sa na slnko, ktoré ráno vychádza, alebo na stromy, ktoré sa na jar odievajú do zelene; dá sa kontemplovať pri počúvaní hudby alebo spevu vtákov, pri čítaní knihy; dá sa kontemplovať pred nejakým umeleckým dielom alebo pred majstrovským dielom, ktorým je ľudská tvár.

Kontemplovať nie je predovšetkým spôsob konania, ale je to spôsob bytia: byť kontemplatívny. Byť kontemplatívny nezávisí od očí, ale od srdca. A tu vstupuje do hry modlitba – ako akt viery a lásky, ako dych nášho vzťahu s Bohom.

Modlitba očisťuje srdce, a tým rozjasňuje aj náš pohľad, pretože umožňuje uchopiť realitu z iného uhla pohľadu. Katechizmus opisuje túto transformáciu srdca modlitbou a cituje známe svedectvo svätého farára z Arsu:

,Kontemplatívna modlitba je pohľad viery upretý na Ježiša. Ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa – hovorieval za čias svojho svätého farára sedliak z Arsu, ktorý sa modlil pred svätostánkom. Svetlo Ježišovho pohľadu osvecuje zrak nášho srdca.

Učí nás vidieť všetko vo svetle jeho pravdy a jeho súcitu so všetkými ľuďmi‘ (KKC, 2715). Všetko sa rodí odtiaľ: zo srdca, ktoré cíti, že sa naň hľadí s láskou. A takto sa na realitu nazerá odlišnými očami.“

Kontemplácia a dobročinnosť

„Ja sa pozerám na neho a on sa pozerá na mňa. Je to tak: v láskyplnej kontemplácii, ktorá je typická pre najvnútornejšiu modlitbu, netreba veľa slov: stačí jeden pohľad, stačí byť presvedčenými o tom, že náš život je obklopený veľkou a vernou láskou, od ktorej nás nemôže nikdy nič odlúčiť.

Ježiš bol majstrom tohto pohľadu. V jeho živote nikdy nechýbali chvíle, miesta, stíšenia, láskyplné spoločenstvo, ktoré umožňuje, aby sa život nepokrivil nevyhnutnými skúškami, ale uchránil si neporušenú krásu.

Niektorí duchovní učitelia v minulosti chápali kontempláciu ako opak k činnosti a vyvyšovali tie povolania, ktoré unikali zo sveta a jeho problémov, aby sa naplno venovali modlitbe. V skutočnosti v Ježišovi Kristovi, v jeho osobe a v evanjeliu nie je protiklad medzi kontempláciou a činnosťou.

Nie, u Ježiša v evanjeliu si to neprotirečí. Možno to prišlo z vplyvu niektorého neoplatónskeho filozofa, ale zaručene tu ide o dualizmus, ktorý nepatrí ku kresťanskému posolstvu. Je len jediné veľké povolanie v evanjeliu a to je nasledovať Ježiša na ceste lásky. Toto je vrchol a centrum všetkého.

V tomto zmysle sú dobročinnosť a kontemplácia synonymami, hovoria to isté. Svätý Ján z Kríža tvrdil, že maličký skutok čistej lásky je užitočnejší pre Cirkev ako všetky ostatné diela dohromady.

To, čo sa rodí z modlitby a nie z domýšľavosti nášho ega, čiže to, čo je očistené pokorou, aj keď je to skutok lásky skrytý a tichý, je tým najväčším zázrakom, ktorý môže kresťan vykonať. A toto je cesta kontemplatívnej modlitby: ja sa dívam na neho a on sa díva na mňa. Tento skutok lásky v tichom dialógu s Ježišom je pre Cirkev veľmi blahodarný.“

Pozvanie k ružencovému maratónu

Svätý Otec v príhovoroch k jednotlivým jazykovým oblastiam zakaždým pripomenul mariánsky mesiac máj a dôležitosť dôverného vzťahu k Panne Márii, ktorý sa prejavuje rozličnými formami mariánskej úcty.

Opätovne pozval veriacich k účasti na ružencovom maratóne, ktorý počas mája zorganizovala Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie. „Pod vedením svätýň z celého sveta sa v tomto mesiaci máji modlíme ruženec, aby sme si vyprosili skončenie pandémie a obnovenie spoločenských a pracovných činností.

Dnes vedie mariánsku modlitbu Svätyňa Panny Márie Ružencovej v Namyangu v Južnej Kórei. Pripojme sa k tým, ktorí sú zhromaždení v tejto svätyni, aby sme sa modlili osobitne za deti a dospievajúcich.“