Všetci sme Božie deti

Pred katechézou zaznel tento úryvok z Listu Galaťanom: „Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi“ (Gal 3, 26 – 29).

Dátum, keď sme boli zachránení

„Drahí bratia a sestry, pokračujeme v našej ceste prehlbovania viery vo svetle Listu Galaťanom. Apoštol Pavol trvá na tom, aby títo kresťania nezabúdali na novosť Božieho zjavenia, ktoré im bolo oznámené.

V plnej zhode s evanjelistom Jánom (porov. 1 Jn 3, 1 – 2) apoštol Pavol zdôrazňuje, že viera v Ježiša Krista nám umožnila stať sa skutočnými Božími deťmi a tiež jeho dedičmi. My kresťania často považujeme túto skutočnosť, že sme Božie deti, za samozrejmosť.

Ale je to naopak, lebo je dobré si vždy s vďačnosťou pripomínať moment, keď sme sa nimi stali – teda náš krst – aby sme s ešte väčším vedomím prežívali tento veľký dar, ktorý sme dostali. Ak by som sa dnes opýtal: ,Kto z vás pozná dátum svojho krstu?‘ – myslím, že by sa nezdvihlo veľa rúk.

Je to však dátum, keď sme boli zachránení; dátum, keď sme sa stali Božími deťmi. Takže: tí, ktorí ho nevedia, nech sa opýtajú svojho krstného otca, krstnej matky, otca, mamy, strýka, tety: ,Kedy som bol pokrstený? Kedy som bola pokrstená?‘

Potom si pripomínajme tento dátum: je to deň, keď sme sa stali Božími deťmi. Keď totiž prišla viera v Ježiša Krista (porov. Gal 3, 25), vytvoril sa radikálne nový stav, ktorý nás vovádza do božského synovstva.

Synovstvo, o ktorom hovorí svätý apoštol Pavol; synovstvo, ktoré už nie je všeobecné, ale ktoré zahŕňa všetkých mužov a ženy ako synov a dcéry jediného Stvoriteľa. V úryvku, ktorý sme počuli, apoštol Pavol potvrdzuje, že skrze vieru sme Božími deťmi v Kristovi (porov. Gal 3, 26) – to je tá novosť.

Práve slová ,v Kristovi‘ robia u kresťanov rozdiel. Ježiš sa stal naším bratom a svojou smrťou a zmŕtvychvstaním nás zmieril s Otcom. Kto prijme Krista vo viere, krstom si oblieka jeho i synovskú dôstojnosť (porov. Gal 3, 27).

Svätý Pavol sa vo svojich listoch viackrát odvoláva na krst. Pre neho byť pokrstený znamená účinne a reálne sa podieľať na Ježišovom tajomstve. Napríklad v Liste Rimanom ide dokonca tak ďaleko, že hovorí, že v krste sme boli s Kristom pochovaní, aby sme s ním mohli žiť (porov. Rim 6, 3 – 14).

Toto je milosť krstu: byť účastní na Ježišovej smrti a vzkriesení. Krst teda nie je iba vonkajší obrad. Tí, ktorí ho prijímajú, sú hlboko premenení, v tej najintímnejšej časti svojho bytia, a majú nový život, ktorý im umožňuje obrátiť sa na Boha a vzývať ho menom Abba, teda Otče, Otecko (porov. Gal 4, 6).“

Prevrat v etnicko-náboženskej oblasti

„Apoštol Pavol veľmi smelo tvrdí, že identita prijatá krstom je totálne nová a prevažuje nad rozdielmi existujúcimi na etnicko-náboženskej úrovni. Vysvetľuje to tak, že niet Žida ani Gréka; a tiež na sociálnej úrovni, že niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy (porov. Gal 3, 28).

Tieto výrazy často čítame príliš unáhlene a bez toho, aby sme zachytili ich revolučnú hodnotu. Písať Galaťanom, že v Kristovi niet ani Žida, ani Gréka, sa pre apoštola Pavla rovnalo autentickému prevratu v etnicko-náboženskej oblasti. Žid bol na základe príslušnosti k vyvolenému národu privilegovaný oproti pohanovi (porov. Rim 2, 17 – 20).

Potvrdzuje to sám apoštol Pavol (porov. Rim 9, 4 – 5). Niet teda divu, že toto nové učenie apoštola mohlo znieť hereticky a vyvolávalo otázky: Ako to, že sme si všetci rovní? Sme predsa rozdielni!

Znie to trochu bludársky, však? V antickej spoločnosti bol podstatný aj rozdiel medzi otrokmi a slobodnými občanmi, ktorí podľa zákona požívali všetky práva, zatiaľ čo otrokom nebola priznaná ani len ľudská dôstojnosť.

To sa deje aj dnes: na svete sú milióny ľudí, ktorí nemajú právo na jedlo, nemajú právo na vzdelanie, nemajú právo na prácu: sú to noví otroci; sú to ľudia na periférii, ktorých všetci vykorisťujú. Týmto ľuďom upierame ľudskú dôstojnosť.“

Všetci sme si rovní

„Rovnosť v Kristovi napokon prekonáva i spoločenskú rozdielnosť medzi oboma pohlaviami a nastoľuje rovnosť medzi mužom a ženou – v období apoštola Pavla revolučnú, ale ktorú treba znovu potvrdiť aj dnes. Koľkokrát počujeme vyjadrenia, ktoré opovrhujú ženami!

Koľkokrát sme už počuli: ,Nerob nič, to sú ženské veci.‘ Veď sa len pozrime: muži a ženy majú rovnakú dôstojnosť, ale v histórii, dokonca aj dnes, existuje otroctvo žien – ženy nemajú rovnaké možnosti ako muži. Musíme si prečítať, čo hovorí apoštol Pavol, že v Ježišovi Kristovi sme si rovní.

Apoštol Pavol potvrdzuje hlbokú jednotu, ktorá existuje medzi všetkými pokrstenými, nech už patria k akémukoľvek stavu – či sú to muži, alebo ženy – sú si rovní, pretože každý z nich je v Kristovi novým stvorením.

Každý rozdiel sa stáva druhoradým vzhľadom na dôstojnosť faktu, že sme deťmi Boha, ktorý svojou láskou realizuje skutočnú a podstatnú rovnosť. Všetci skrze Kristovo vykúpenie a krst, ktorý sme prijali, sme si rovní: Boží synovia a dcéry. Rovní.“

Rozdiely by nemali mať medzi nami miesto

„Bratia a sestry, sme povolaní k tomu, aby sme čo najpozitívnejším spôsobom žili nový život, ktorý nachádza svoje základné vyjadrenie v synovstve s Bohom. Sme si rovní, pretože sme Božími deťmi. A Božími deťmi sme preto, že nás Ježiš Kristus vykúpil, a my sme do tejto dôstojnosti vstúpili krstom.

Pre nás všetkých je dnes rozhodujúce znovuobjaviť krásu toho, že sme Božími deťmi, že sme si navzájom bratmi a sestrami, pretože sme začlenení do Krista, ktorý nás vykúpil. Rozdiely a protiklady, ktoré nás separujú, by nemali mať miesto medzi veriacimi v Krista.

Naším povolaním je predovšetkým konkretizovať a zviditeľňovať povolanie k jednote celého ľudského rodu (porov. Lumen gentium, 1). Všetko, čo prehlbuje rozdiely medzi ľuďmi a často spôsobuje diskrimináciu, už viac pred Bohom nemá váhu, a to práve vďaka spáse uskutočnenej v Kristovi.

To, čo je dôležité, je viera a cesta jednoty naznačená Duchom Svätým. Našou zodpovednosťou je kráčať rozhodne po ceste rovnosti, ktorej predchádzalo Ježišovo vykúpenie.“