Z krízy nám pomôže iba spolupráca

„Aby sme vyšli z krízy, akou je tá súčasná, ktorá je krízou zdravotnou a zároveň aj sociálnou, politickou a ekonomickou, každý z nás je povolaný prevziať svoju časť zodpovednosti, teda podeliť sa o zodpovednosť.“

Princíp subsidiarity

„Často sa však mnohí ľudia nemôžu podieľať na rekonštrukcii spoločného dobra, pretože sú marginalizovaní, sú vylúčení alebo ignorovaní; určité sociálne skupiny nemôžu k tejto rekonštrukcii ani prispievať, pretože sú ,škrtené̒ ekonomicky alebo politicky.

V niektorých spoločnostiach totiž mnoho ľudí nemá slobodu prejavovať vlastnú vieru, hodnoty, myšlienky - ak sa slobodne vyjadria, pôjdu do väzenia. Inde, osobitne v západnom svete, mnohí sami v sebe potláčajú vlastné etické alebo náboženské presvedčenia.

Ale takto sa nedá vyjsť z krízy, alebo aspoň z nej nemôžeme vyjsť lepší. Vyjdeme z nej v horšom stave.

Aby sme sa všetci mohli podieľať na liečbe a regenerácii našich národov, je správne, aby každý mal na to adekvátne zdroje. Po veľkej hospodárskej kríze v roku 1929 pápež Pius XI. vysvetlil, ako veľmi je pre skutočnú rekonštrukciu dôležitý princíp subsidiarity. Tento princíp má dvojitý dynamizmus: zhora smerom dolu a zdola smerom nahor.

Ide o sociálny princíp, ktorý nás robí jednotnejšími. Pokúsim sa ho vysvetliť: Na jednej strane - a predovšetkým v čase zmien, keď jednotlivci, rodiny, malé združenia alebo miestne komunity nie sú schopné dosiahnuť primárne ciele - je správne, aby zasiahli vyššie úrovne spoločenského organizmu, ako je štát, a poskytli potrebné zdroje na ďalšie napredovanie.

Napríklad pre koronavírus sa mnohí ľudia, rodiny a hospodárske aktivity ocitli a ešte stále sa ocitajú vo vážnych ťažkostiach, a tak sa im verejné inštitúcie snažia pomôcť vhodnými zásahmi - sociálnymi, ekonomickými, zdravotnými, lebo toto je ich funkcia.

Na druhej strane však musia predstavitelia spoločnosti rešpektovať a podporovať stredné a nižšie vrstvy obyvateľstva. V skutočnosti je tu rozhodujúci práve príspevok jednotlivcov, rodín, združení, podnikov, všetkých stredných štruktúr a tiež cirkví.

Všetci so svojimi vlastnými prostriedkami - kultúrnymi, náboženskými, ekonomickými či prostriedkami občianskej participácie - revitalizujú a posilňujú spoločenský organizmus. To znamená, že existuje spolupráca zhora nadol, od štátu k ľudu, i zdola nahor, od inštitúcií ľudu smerom hore. A práve toto je uplatňovanie princípu subsidiarity.“

Načúva sa firmám, nie ľuďom

„Dnes sa však nerešpektovanie princípu subsidiarity rozšírilo ako vírus. Pomyslime na veľké opatrenia finančnej pomoci zo strany štátov. Viac načúvajú veľkým finančným spoločnostiam než samotným ľuďom alebo tým, čo ťahajú reálnu ekonomiku.

Načúva sa viac nadnárodným spoločnostiam než sociálnym hnutiam. Viac sa načúva mocnejším než slabším, ale toto nie je cesta; nie je to humánna cesta; nie je to cesta, ktorej nás učil Ježiš, lebo to nie je uplatňovanie princípu subsidiarity.

V kolektívnom podvedomí niektorých politikov či niektorých odborárov je motto: všetko pre ľud, nič spolu s ľudom. Zhora nadol, ale bez načúvania múdrosti ľudu, bez uplatnenia tejto múdrosti na riešenie problémov, v tomto prípade na východisko z krízy.

Toto nie je dobrá cesta. Všetkým treba načúvať: tým, čo sú hore, i tým, čo sú dole.“

Fungovať to bude iba spoločne

„Aby sme vyšli lepší z nejakej krízy, musí sa uplatňovať princíp subsidiarity, takže sa rešpektuje autonómia a iniciatívna kapacita všetkých, obzvlášť tých posledných.

Všetky časti tela sú potrebné, a ako hovorí svätý Pavol, tie časti, ktoré by sa mohli zdať slabšie alebo menej dôležité, sú v skutočnosti najpotrebnejšie. Vo svetle tohto obrazu môžeme povedať, že princíp subsidiarity umožňuje každému prevziať vlastnú úlohu na liečbu a ďalší osud spoločnosti.

Uplatnenie princípu subsidiarity dáva nádej na zdravšiu a spravodlivejšiu budúcnosť. Túto budúcnosť vytvárame spoločne, pričom ašpirujeme na niečo väčšie, a rozširujeme naše horizonty.

Buď spolu, alebo to nebude fungovať. Buď pracujeme spolu na tom, aby sme vyšli z krízy na všetkých úrovniach spoločnosti, alebo sa z nej nikdy nedostaneme.“