Zachráňme svet pred stroskotaním

Ľudskosť je cesta k bratskejšiemu a obývateľnejšiemu svetu a chráni nás pred hroziacim stroskotaním, povedal pápež František pri stretnutí s veriacimi, na ktorom obdaroval ukrajinské deti.

VN SK 08.04.2022
Zachráňme svet pred stroskotaním

Svätý Otec v stredu 6. apríla prerušil svoj cyklus o zmysle a hodnote staroby a generálnu audienciu v Aule Pavla VI., na ktorej sa zúčastnili aj štyri desiatky veriacich zo Slovenska, venoval zhrnutiu svojej apoštolskej cesty na Maltu, ktorú absolvoval v dňoch 2. a 3. apríla.

Všetci sme na jednej lodi

Vo svojom zosumarizovaní cesty pápež František poukázal na geografickú polohu Malty. Pre jej pozíciu v strede Stredozemného mora, ktoré obmýva Európu, Afriku aj Áziu, ju nazval „veternou kompasovou ružicou, kde sa križujú národy a kultúry“.

Preto tento neveľký ostrov môže znázorňovať právo a silu malých národov „bohatých na históriu a civilizáciu, ktoré by mali udržiavať logiku úcty a slobody – rešpektu, ale aj slobody spolunažívania odlišností, ktorá je protikladom kolonizácie zo strany mocnejších“.

Opäť pripomenul pohostinnosť Malťanov, ktorí prijali apoštola Pavla a ostatných členov posádky lode, stroskotanej blízko ich pobrežia. V Písme sa píše: „Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima“ (Sk 28, 2).

Práve túto ľudskosť je potrebné vidieť ako cestu, ktorou sa treba uberať, „aby sa svet stal bratskejším, obývateľnejším a zachránil sa pred stroskotaním“. Všetci sme totiž na jednej lodi a stroskotanie ohrozuje nás všetkých.

Národ ako laboratórium mieru

S neobyčajnou ľudskosťou je podľa Svätého Otca Františka nevyhnutné riešiť aj fenomén migrácie, ktorý sa Malty intenzívne týka. Totiž je cieľom mnohým migrantov, ktorí sa sústreďujú v prijímacom centre Jána XXIII. „Každý z nich je jedinečný; nie je to číslo, je to človek. Každý migrant je človek so svojou dôstojnosťou, svojimi koreňmi a kultúrou.“

Zároveň však uznáva, že ich prijímanie sa musí plánovať a organizovať spoločne, na medzinárodnej úrovni. Migračný fenomén sa totiž „môže stať buď znamením konfliktu, alebo znamením mieru. Záleží na tom, ako sa k nemu postavíme“.

Vybudovanie Centra Jána XXIII. je kresťanským znamením mieru, a preto si zaslúži názov Laboratórium mieru. Nielen centrum, ale celú Maltu a jej národ práve vďaka ich postoju označil pápež za laboratórium mieru. „A toto poslanie aj môže plniť, keďže zo svojich koreňov čerpá miazgu bratstva, súcitu a solidarity.“

Nech zmĺknu zbrane!

Svätý Otec vyslovil i mimoriadny apel na skončenie vojny na Ukrajine: „Ukončite túto vojnu! Nech zmĺknu zbrane! Nech sa prestane rozsievať smrť a ničenie!“

Odsúdil masaker v Buči, ktorého obeťami boli bezbranní civilisti. Skritizoval ľudstvo, že sa po druhej svetovej vojne nepoučilo a namiesto „nových mierových dejín sa opäť rozbehli staré dejiny súperiacich veľmocí, pričom sme v súčasnej vojne na Ukrajine svedkami bezmocnosti OSN“.

Pozdravil ukrajinské deti prítomné v sále, a držiac v rukách ukrajinskú vlajku z Buče, nesúcu stopy vojnovej drámy, vyzval ľud k modlitbe za ne. „Tieto deti museli utiecť a dostať sa do cudzej krajiny: to je jeden z plodov vojny.“ Každé dieťa potom láskavo pohladil a dal mu veľký čokoládový darček vo farbách blížiacej sa Veľkej noci.

Pri tejto príležitosti sa pápež František prihovoril poľským pútnikom a poďakoval im za láskavosť pri prichýlení Ukrajincov a za to, že „preukázali mimoriadnu a príkladnú veľkodušnosť“ tým, že im „otvorili svoje srdcia a dvere svojich domovov“.

Byť svedkami bratstva a mieru

Na deň generálnej audiencie pripadol Svetový deň športu za mier a rozvoj. Šport podľa pápeža predstavuje pre zúčastnených výbornú príležitosť ukázať, že sú „aktívnymi svedkami bratstva a mieru“, pretože „so svojimi hodnotami môže vo svete zohrávať dôležitú úlohu a dláždiť cesty svornosti medzi národmi“.

Pred záverom oslovil členov združenia Manželských stretnutí a povzbudil ich v službe manželským párom, rodinám a snúbencom. „Nezabúdajme, že manželský katechumenát je dôležitý: pred svadbou i po svadbe, v prvých rokoch života, aby pomohol rozvíjať krásu rodiny a manželstva.“

Nakoniec Svätý Otec pozval starších, chorých, mladých a novomanželov k prežitiu Svätého týždňa s „intenzívnou účasťou na tajomstve vykupiteľskej lásky, ktoré sa v ňom bude pripomínať“, a k vydávaniu svedectva o pravde Božieho Syna, „ktorá otvára myseľ mladých, upokojuje srdcia chorých a starých a udržiava vzájomnú lásku manželov“.