Život nemožno vyhodiť

Chudobní v duchu „vedia, že nie sú sebestační. Žijú ako Boží žobráci, ktorí uznávajú, že potrebujú Boha“. Prijímajú od neho všetko ako dar a chcú, aby žiadny nevyšiel nazmar.

Žiaľ, v mnohých spoločnostiach prevláda kultúra plytvania a vyhadzovania. Proti tejto mentalite, ktorá je „ako mor“, ponúka pápež tri výzvy. „Nepremárnime dar, ktorým sme my sami.“

Každý je jedinečný. Každý môže prinášať dobro, lebo oplýva nielen talentmi, ale najmä dôstojnosťou. Každý je v Božích očiach cenný a vzácny. Nepodľahnime pokušeniu sebaľútosti.

„Nepremárnime dary, ktoré máme.“ Dary treba strážiť a deliť sa o ne, nie vyhadzovať. Štatistiky ukazujú, že v dobe, keď „toľko ľudí umiera od hladu!“, až tretina svetovej produkcie potravín skončí na smetisku.

Spomeňme si na zázrak rozmnoženia chlebov a rýb, keď Ježiš kázal pozbierať odrobiny. Neplytvajme, ale „šírme ekológiu spravodlivosti, lásky, delenia“. „Nevyraďujme ľudí.“

Dnes je trend používať ľudí, kým ich potrebujeme; a keď nás prestanú zaujímať, dáme ich bokom. Táto kultúra vyhadzovania sa praktizuje najmä voči najkrehkejším, medzi ktorých pápež radí nenarodené deti, starých, znevýhodnených a núdznych.

Dvíha však varovný prst a vraví, že „každý človek je posvätný a jedinečný dar bez ohľadu na vek a stav. Život nemožno vyhodiť“.