Okrem vážnej zdravotníckej situácie sa predmetom úvah čoraz častejšie stáva otázka sčítania obyvateľov našej krajiny. Definovať sa ako kresťan nie je iba štatistický údaj, ale prejav zodpovednosti, že nám záleží na kresťanskej budúcnosti Slovenska.

Predmetom otázky je konflikt, ktorý vznikol medzi kazateľovou výzvou na odpustenie a osobnou - ale môžeme tiež povedať aj univerzálnou ľudskou - skúsenosťou s utrpenou krivdou a nemožnosťou preklenúť ju čisto ľudskými technikami či stratégiami.

Poskytnutie citlivých informácií o druhom človeku treba zvážiť s ohľadom na dôsledky, ktoré nimi spôsobíme. Osobné napomenutie, ktoré má slúžiť na dobro blížneho, však odporúča sám Ježiš.

Druhé prikázanie, ktoré hovorí o Božom mene, nás smeruje k tomu, aby sme Božie meno používali vždy s posvätnou úctou. Nábožné vyslovovanie Božieho mena i spôsob, akým sa staviame k svätým menám, veľa vypovedajú o našom vnútornom svete.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že všetko je zamerané na spásu človeka. Jednako i to, že pre univerzálnosť hriechu každý z ľudí potrebuje spásu. Je však jeden jediný, od ktorého spása prichádza a kto ju môže darovať – a tým je nenahraditeľný Boh.