Blog katolíckej mamičky: Ako veriť, keď prežívam ťažkosti?

1. Keď modlitba „nefunguje“

V ťažkých časoch bolo pre mňa nesmierne náročné pochopiť, prečo moje modlitby „nefungovali“ a stalo sa mi niečo navonok pre mňa zlé. V takomto postoji srdca bolo ťažké modliť sa a dôverovať Bohu, že ma počuje. Nebojme sa však tieto svoje obavy pred Bohom pomenovať. Povedzme nebeskému Otcovi, že sa cítime sklamaní. Pred ním skutočne nemusíme hrať divadlo.

Keď idú modlitby z nášho srdca ako z chlpatej deky, môže nám pomôcť duchovná literatúra – začnime si napríklad čítať krátke zamyslenia k úryvkom zo Svätého písma, alebo si prečítajme nejakú hodnotnú kresťanskú knihu na povzbudenie. A predovšetkým: nehľadajme v modlitbe počas náročného obdobia výkony, ale hlavne úprimnosť srdca.

2. Priatelia nadovšetko

Poznáte pesničku od F6 a Fil3 Priateľ? Ak nie, tak si ju určite vyhľadajte. Spieva sa v nej o úryvku z Knihy prísloví: „Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat“ (Prís 17, 17). Naozaj, až v ťažkých časoch spoznáme skutočných priateľov. Všímajme si, kto v tomto období pri nás stojí.

Keď som prežívala ťažké obdobie, všimla som si, že mnohí kresťania sa boja vstúpiť do ťažkostí iného – mne sa napríklad po ťažkostiach, ktoré som prežívala, mnohí ľudia prestali ozývať. Ako som sa dozvedela od iných, vraj sa báli spýtať sa ma na moje ťažkosti.

Buďme Bohu vďační za tých verných priateľov, ktorí pri nás stoja aj v tom najhoršom čase. Hľaďme na nich ako na prostriedky, cez ktoré nám ukazuje, že nie sme sami: „Nezanechám ťa, ani neopustím“ (Hebr 13, 5).

3. Nezúfajme. Dúfajme

Keď prídu tie najhoršie dni, je veľmi dôležité sústrediť svoju myseľ na to, čo už máme. Pretože je veľmi ľahké skĺznuť do sebaľútosti a zúfalosti. Samozrejme, slzy sú prirodzené, je veľmi dôležité prejaviť svoje emócie a bolesť. Či pred Bohom, alebo blízkymi ľuďmi. Ani samotný Ježiš sa nebál plakať, keď mu bolo ľúto, ako to bolo v prípade Lazárovej smrti. Jeho plač nám dosvedčujú slová evanjelistu: „A Ježiš zaslzil“ (Jn 11, 35).

Na druhej strane si nemyslime, že cesta k Bohu bude vždy hladká. Niekedy mám pocit, akoby sme vo viere čakali, že sa všetko vždy podarí, a keď to nevyjde, tak je niekde problém. Uvedomme si však, že zmŕtvychvstanie bez kríža neexistuje – ani v našom živote. „Milovaní, nečudujte sa keď, ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné!“ (1 Pt 4, 12).

Krôčik dôvery

Milá mamička, ak práve prežívaš niečo ťažké, nie si v tom sama. Nezabudni na milióny kresťanov po celom svete, ktorí prežívajú niečo podobné. Len odovzdaj srdce Bohu aj so svojimi trápeniami a ťažkosťami.

Myslime počas tohto týždňa na seba navzájom v modlitbe, aby naša viera neochabla uprostred zložitého obdobia nášho života. Práve naopak – aby sa posilnila a stala sa nádherným svedectvom Božej lásky a dobroty.