Biele Vianoce sa posúvajú vyššie

Vianočná idylka. V kostole jasličky, na duši pokoj, na stole medovníky. A za oknom sneh. Ten však čoraz viac už len v rozprávkach ako za oknom. Romantické biele Vianoce sa u nás stávajú vzácnosťou.

PLATÍ TO, ČO V ALPÁCH

„V klimatických podmienkach Slovenska platí, že najteplejšie oblasti ani v minulosti nemali dobré podmienky, aby sa tam vyskytovala snehová pokrývka,“ hovorí klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.

„V posledných desaťročiach sa však tento priestor rozšíril. Problém sa už dostáva i do vyšších nadmorských výšok a regiónov, ktoré sú severnejšie.“

Keď teda chceme mať sneh, oproti minulosti za ním musíme ísť čoraz vyššie. „To však platí aj v Alpách. Naše stredné horské a vysokohorské oblasti s veľkou pravdepodobnosťou budú mať počas Vianoc sneh, napríklad Štrbské Pleso.“

VLANI NAMERALI REKORD

Teplejšie zimy spôsobujú, že sneh síce napadne, no neudrží sa a rýchlo sa roztopí na nevábnu kašu. Nedochádza ku kumulácii.

„Na väčšine Slovenska teraz zima prebieha presne takto. Sneh napadne, ale oteplí sa tak výrazne, že sa neudrží. A pri ďalšom snežení sa to zopakuje. V minulosti obvykle vydržala pokrývka aj v nížinách zopár týždňov. Keď teda znovu nasnežilo, vrstvy sa kumulovali a dosahovali zaujímavejšie výšky.“

Na to sa teraz už nevytvára príležitosť, pretože sa príliš intenzívne striedajú obdobia mrazu a výrazného oteplenia. „Už je bežné, že v priebehu zimy sa vyskytne obdobie, keď teplota vzduchu stúpne cez deň aj nad desať stupňov Celzia. Tento nápor snehová prikrývka nevydrží.“

Minulý rok na Štedrý deň namerali napríklad v Bratislave na letisku teplotu 14,1 stupňa Celzia, čo je na tejto meteorologickej stanici rekord od roku 1951.

NESTABILNÝ DECEMBER

Väčšia šanca na dobré podmienky pre zimné radovánky je o niekoľko týždňov neskôr než počas vianočných sviatkov.

„December je prvý mesiac zimy a vyznačuje sa nestabilitou snehovej pokrývky. Aj keď pred Vianocami nasneží, je riziko, že počas sviatkov sa všetko roztopí,“ vraví klimatológ a pomáha si dlhodobou krivkou režimu priemernej dennej teploty počas zimy.

„V poslednom spracovaní od roku 1991 do 2020 je práve počas vianočných sviatkov na tej krivke kopček. Ukazuje, že v tomto období sa pravidelne vyskytuje oteplenie, ktoré je hrobárom snehovej pokrývky.“

POPOLUDNÍ SIESTA

Otepľovanie planéty je globálna záležitosť. „Prejavy počasia u nás ovplyvňuje aj vyššia teplota oceánov a morí. Prúdy tak prinášajú teplejší vzduch, ale zároveň aj vlhkejší. To vyvoláva efekt, že v oblastiach, ktoré nie sú vo vysokých nadmorských výškach, nám namiesto sneženia prší.“

Keď v zime nesneží, ale prší, voda hneď odteká do riek a odtiaľ do morí. Na jar potom táto vlaha našej krajine chýba. „Treba spomaľovať odtok vody v krajine, opatrenia sa už robia. Aj tak sa musíme pripraviť na letné vlny horúčav, ktoré niektorí ľudia zdravotne zle znášajú.“

Možno sa tak aj u nás dočkáme letnej popoludňajšej siesty známej z južných krajín. „Treba sa už naozaj zamýšľať, či nie je v lete rozumnejšie presúvať pracovnú dobu na časť dňa, keď nápor tepla nie je taký výrazný ako v skorých popoludňajších hodinách,“ hovorí skúsený odborník. Upozorňuje, že teplo a sucho nám môže priniesť i problémy s pitnou vodou.

ZLOŽITÁ TÉMA

Čo teda robiť, aby sa globálne otepľovanie spomalilo? Veľa sa hovorí o redukcii škodlivých skleníkových plynov. „Obmedziť fosílne palivá a prejsť na obnoviteľné zdroje energie, to je nevyhnutnosť, ale aj zložitá téma. Keď chceme využívať energiu z veterných turbín alebo solárnych panelov, musíme byť pripravení na to, že niekedy nefúka vietor a nesvieti slnko. Musíme mať aj náhradné zdroje,“ dodáva Pavol Faško.