Cyril a Metod sú aktuálni aj dnes

Solúnski bratia ohlasovali vieru iným spôsobom než ostatní svätí. Misia Cyrila a Metoda bola výnimočná tým, že pre starosloviensku reč vytvorili písmo nazývané hlaholika, konštatuje publicista Juraj Šúst. Do hlaholiky preložili liturgiu aj Sväté písmo, aby tak podporili pravdivé praktizovanie a odovzdávanie viery.

„Dôležitosť ich misie spočíva aj v tom, že mala zároveň kultúrny, politický aj civilizačný význam. Bola by chyba redukovať ich misiu iba na vnútorný či liturgický život viery.“

Práve autentickým uctievaním Boha a rešpektovaním ľudskej dôstojnosti položili bratia Cyril a Metod základ na pretváranie spoločnosti a formovanie kultúry nášho národa. A to až po dnešnú dobu.

SEKULARIZÁCIA

Dnešné časy sa totiž k časom svätých solúnskych bratov dajú prirovnať, aj keď opačným spôsobom. Oni sa nachádzali na pomedzí pohanstva a kresťanstva, my sa nachádzame na pomedzí kresťanstva a pohanstva. V celej európskej spoločnosti vidíme silné prejavy sekularizácie a dekristianizácie.

„Vo verejnom živote, v politike, v medzinárodných korporáciách a aj v kultúre nie je kresťanský, sviatostný pohľad na svet vítaný či dokonca prípustný,“ konštatuje Šúst.

„A zároveň sa morálne, etické štandardy, vychádzajúce z kresťanstva a prirodzeného zákona, nahrádzajú sekulárnym kódom s prekrúteným chápaním ľudskej dôstojnosti, manželstva a rodiny.“

V takomto nastavení spoločnosti je aj pre kresťanov náročné, aby neskĺzli do rozpoltenej identity. Kňaz, profesor Ladislav Hanus (1907 – 1994) to vyjadril slovami, že „náboženstvo sa redukuje už len na náboženskú príslušnosť, možno na účasť na svätej omši či zaškrtnutie políčka v dotazníku pri sčítaní ľudu“.

AKTUÁLNE POSOLSTVO

Zaujímavým zamyslením teda môže byť otázka, ako by sme solúnskych bratov prijali dnes. Slovenský spisovateľ, básnik a náboženský redaktor Slovenského rozhlasu Štefan Chrappa má obavy, že tých, ktorí by sa z ich príchodu tešili, by bolo veľmi málo. V súčasnej dobe by podľa neho ľudia pravdepodobne neprivítali vierozvestcov s  otvorenou náručou a nevyhli by sa ani nenávistným pohľadom.

„V konečnom dôsledku by solúnskych bratov s nadšením prijala možno hŕstka osvietených ľudí, ktorí ešte stále nerezignovali na hľadanie pravdy, ktorí si ctia múdrosť a vzdelanie a ktorí to myslia s týmto národom a krajinou dobre,“ myslí si.

Táto situácia by nás však nemala odradiť, ale naopak, mala by nás do pokračovania cyrilo-metodskej misie povzbudiť. Aj v 9. a 10. storočí sa vďaka šíreniu viery podarilo, že sa od pohanských tradícií upustilo. Preto je posolstvo solúnskych vierozvestcov aktuálne aj v súčasnosti.

„Misia nás, ako nasledovníkov solúnskych bratov, je prispievať svojimi modlitbami, materiálnou i finančnou podporou i verejnou angažovanosťou za odstránenie nových foriem barbarstva. Napríklad za ukončenie štátom riadeného násilia na nenarodených, ale aj za prehĺbenie chápania manželstva ako celoživotného zväzku muža a ženy a podobne,“ upozorňuje Juraj Šúst.

Vierozvestcovia tu boli pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými. Snímka: Člověk a víra/Richard Smolák

OTVORENOSŤ VOČI DRUHÝM

Solúnski bratia boli aj symbolom otvorenosti voči druhým. Snažili sa spájať ľudí prostredníctvom viery, do čoho povzbudzuje aj pápež František: „Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia.“

Svätý Otec vyzdvihuje, že svätí Cyril a Metod tu boli pre všetkých, hľadali spoločenstvo so všetkými – Slovanmi, Grékmi i  ľuďmi latinskej tradície. „Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.“

Bratia zo Solúna Svätí Cyril a Metod pochádzajú zo Solúna, obchodného a politického strediska Byzantskej ríše a zároveň miesta intelektuálneho a spoločenského života.

Bratia boli z rodiny s význačným spoločenským postavením. Obaja však namiesto budovania kariéry vstúpili do kláštora a v roku 860 sa vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny. Na území Krymu našli chrám, v ktorom objavili pozostatky svätého Klementa, pápeža a mučeníka.

Vzali ich na Západ a odovzdali pápežovi Hadriánovi II. Svätí Cyril a Metod sú známi najmä vďaka pôsobeniu na Veľkej Morave. Ich príchod v roku 863 zabezpečil byzantský cisár Michal III., ktorý ich na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava poslal hlásať na našom území živú vieru prostredníctvom ich jazyka.

Táto misia nebola jednoduchá. Bratia museli kvôli svojmu poslaniu čeliť prenasledovaniu i mnohému utrpeniu. Ale podarilo sa im dosiahnuť, že pápež Hadrián II. schválil používanie slovanského jazyka pri bohoslužbách. Svätý Cyril zomrel v roku 869. Jeho brat Metod bol vysvätený za biskupa.

Pre obvinenie, že si prisvojil biskupskú právomoc, ho bavorský klérus tri roky väznil. Ale ani po prepustení sa jeho útrapy neskončili – protivníkom sa mu stal nový panovník Svätopluk. V starobe sa svätý Metod venoval prekladu Svätého písma. Za svojho nástupcu vymenoval učeníka Gorazda. Zomrel v roku 885.