Dištančné vyučovanie nám ponúka aj dobré veci

Väčšina z nás si pod dištančným vzdelávaním doteraz predstavovala pár jednoduchých prednášok prenášaných cez internet, spojených s prezentáciou a to bolo asi všetko. Možno niekto absolvoval jazykový kurz prostredníctvom aplikácie Skype, ale väčšina o možnostiach vzdelávania na diaľku iba počula.

Na okraj poznamenám, že v tejto súvislosti by bolo zaujímavé lepšie spoznať úspešný projekt vzdelávania prostredníctvom rozhlasového vysielania v kmeni Šuarov v Ekvádore, ktorý tam pred desaťročiami zaviedol známy slovenský misionár, don Ján Šutka.

Ale späť k dištančnému vzdelávaniu v našich podmienkach. O digitalizácii v školstve sme počúvali roky, ale nikto nemal odvahu to zaviesť do života. No objavila sa pandémia koronavírusu, školy sa zavreli a všetko bolo zrazu inak.

To, čo by sme normálne zavádzali niekoľko rokov, sme na jar 2020 museli uviesť do praxe v priebehu niekoľkých týždňov. Áno, začiatok bol veľmi náročný pre všetkých, pre školy, učiteľov, žiakov, ale aj rodičov. Samozrejme, bolo vidieť rozdiely medzi základnými, strednými a vysokými školami a rovnako aj medzi tým, z akej sociálnej skupiny pochádzali žiaci.

Ale prispôsobenie sa novým podmienkam bolo na pomery slovenského slabšie financovaného školstva vcelku rýchle. Okrem škôl, učiteľov a žiakov sa museli prispôsobiť aj rodičia a môžeme povedať, že celé rodiny.

Zmeny na strane rodičov

Väčšina rodičov chce pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Niektorí na to majú finančné prostriedky, a tak platia deťom súkromné školy, kurzy či doučovanie. Takéto možnosti výberu sú správne a je dobré, že ich na Slovensku máme.

Po prerušení prezenčnej výučby však deti ostali doma a rodičia museli riešiť čo s nimi, aký program im vytvoriť. Viacerí rodičia síce ostali s deťmi navštevujúcimi prvý stupeň základnej školy doma a ďalší pracovali na diaľku (tzv. home office), no aj tak sa zmenilo všetko, zabehané ranné rituály, skoré vstávanie, cesta do školy, navštevovanie krúžkov, robenie domácich úloh i počet hodín pred počítačom.

K tomu sa pridali požiadavky na techniku, mobily, stabilné internetové pripojenie. Bol to úplne iný svet.

Zmeny na strane detí

Veľké zmeny nastali aj u školopovinných detí, a to bez rozdielu. Možno žiaci prvého stupňa to mali o niečo jednoduchšie, keďže majú iba jedného učiteľa, ktorý ich vedie, ale vo vyšších ročníkoch a na stredných školách to už neplatilo.

Na začiatku to vyzeralo parádne, nemusíme ísť do školy, máme prázdniny, voľno, ale keď sa začala skutočná online výučba, väčšina zistila, že strávia učením oveľa viac času ako doteraz.

Rozvrh vo vyšších ročníkoch nekopíruje vždy rozvrh prezenčného vzdelávania. A tak napríklad začínate prvou hodinou, potom dlho nič a pokračujete štvrtou a končíte poslednou niekedy okolo 14. hodiny popoludní. A domácich úloh je rovnako veľa, ak nie viac, takže zrazu zistíte, že pri školských povinnostiach musíte tráviť oveľa viac času.

Dramatická zmena sa udiala aj v spôsobe prijímania nového učiva a v socializácii. Deti, ktoré patria k extrovertom a sú v pubertálnom veku, to prežívajú zložitejšie; introvertom to môže aj vyhovovať. Všetko má ale svoje za a proti. Deti síce strácajú niektoré návyky, ale nadobúdajú nové.

Napríklad musia byť samostatnejšie, naučiť sa pracovať s učebnými materiálmi a v neposlednom rade naučiť sa využívať výpočtovú techniku. Všetci, učitelia, rodičia a žiaci sa museli prispôsobiť.

Koronavírus a online vyučovanie

K bežným rodičovským povinnostiam tak pribudli ďalšie. Učenie sa s mladšími deťmi, varenie obeda, upratovanie a k tomu ešte aj plnenie povinností v zamestnaní. Pribudlo toho skutočne dosť.

Rodina s jedným či dvoma deťmi to ešte nejako zvláda v štandardnom režime, ale ak je v rodine tých detí viac, každé je v inom ročníku a na inom stupni vzdelávania, tak to je veľmi náročné. Môžem smelo povedať, že rodičia s viacerými deťmi musia riešiť logistiku a manažovanie domácnosti na vysokej úrovni.

A v ideálnom prípade musí každý jej člen robiť v určitom čase presne to, čo má, inak sa to môže zosypať ako domček z karát. Takže otázka znie: Ako na to?

Pokojné miesto

Snažme sa nájsť priestor, ktorý je čo najtichší a bez vecí, čo deti rozptyľujú, a využiť ho ako „študijný priestor“. Pomáhajme deťom a tínedžerom pripraviť si učebnice a zošity užitočné iba na hodiny, ktoré prebiehajú ten-ktorý deň.

Skúsme nechať na deťoch a mladých ľuďoch všetko to, čo vedia robiť sami. Zo svojich chýb sa tak môžu naučiť veľa vecí a budú samostatnejší. Spomeňme si na situáciu pred koronakrízou: deti i tínedžeri boli v triede bez pomoci a podpory rodičov. Pokúsme sa teda vrátiť k tomuto konceptu normálnosti.

Čas a priestor

Na dobré zvládnutie vzdelávania a času stráveného doma je dôležité plánovanie a vyváženosť. Aj keď deti doma nepočujú školské zvonenie na konci hodín či prestávok, ktoré musia rešpektovať, je potrebné spoločne stanoviť si, rodičia s deťmi, jednotlivé časové úseky dňa. Bude v nich jasne stanovený čas na štúdium, čas na hru, čas na odpočinok a čas na spoločné jedlo.

Je užitočné vytvoriť tabuľku, ktorá bude slúžiť celej rodine a v ktorej si každý môže usporiadať čas ohraničený školskými hodinami a farbami (napríklad od 12.30 do 13.30 zelenou farbou čas na písanie domácich úloh, od 13.30 do 14.30 modrou farbou obedová prestávka).

Ak si v tomto čase deti osvoja plánovanie a naučia sa trošku systémovo myslieť, aby zvládali všetky úlohy, bude to pre ne do života veľké pozitívum. Potrebujú však v tomto smere pomoc rodičov, lebo zatiaľ nie sú úplne schopné rozlíšiť dôležité veci od nepodstatných, respektíve tých, ktoré počkajú na neskôr.

Veľmi dôležitý je aj priestor. Je dobré dohodnúť sa v rodine na vytvorení a usporiadaní si svojho vlastného priestoru, a to aj vo svetle rodičovskej práce z domu, pretože mnohí dospelí dnes tak pracujú.

Starostlivosť o seba

Je pravda, že už nemusíme ráno vychádzať z domu na autobus či vlak, ale stále je dôležité naďalej sa o seba starať, akoby ste išli do školy alebo do práce.

Pokračujme teda v uplatňovaní dobrých návykov, ktoré sme zaviedli v rodine u detí i dospelých ešte pred koronakrízou: vstávajme skoro ráno, oblečme sa do pekných a slušných šiat a pripravme sa, akoby sme mali odísť z domu. Nie je toho veľa, ale môže nám to pomôcť čeliť dňu, ktorý je doma často jednotvárny, s väčším odhodlaním a nadšením.

Voľný čas

Možno ho máme viac. Alebo možno menej? V každom prípade je nevyhnutné tento priestor chrániť a zachovať. Je dokonca užitočné ho naplánovať, aj keď to znie čudne: naplánovaný voľný čas.

V tejto fáze dištančného vzdelávania niekedy zabúdame, že máme voľný čas, takže naplánovanie by mohlo byť dobrou stratégiou. Naozaj môžeme urobiť veľa vecí, rozhodli sme sa robiť to, čo sa nám skutočne páči, a doteraz sme na to nemali veľa času. Plánujeme tiež aktivity, ktoré by sme mohli robiť všetci spolu v rodine, pretože to v tejto chvíli umožňuje čas a priestor.

Či sme v lockdowne alebo vo fáze uvoľnenia, vždy je možnosť vyjsť si von na prechádzku, na výlet, alebo spoločne rodičia s deťmi hrať nejakú spoločenskú hru. Voľný čas je v tejto situácii mimoriadne dôležitý, aby sme sa nedostali do stavu „ponorkovej choroby“.

Strava

Čo má spoločné strava so školou a dištančným vzdelávaním? Život detí a mladých ľudí, ale aj náš je často popretkávaný okamihmi, keď sa potrebujeme najesť. Vieme, že raňajky sa pripravujú pred odchodom z domu, desiata predpoludním, obed, olovrant a večera sú často spoločne v rodine.

Vieme, že jedlo je energia pre telo a myseľ a že je tiež často spojené s emóciami; emóciami, ktoré sa teraz javia ako veľmi kolísavé. Je preto dôležité v tomto čase, keď sa nachádzame s narušenou každodennou organizáciou a štruktúrou, udržiavať určitý poriadok a vytvárať zdravú rutinu aj z hľadiska výživy, aby sa nejedlo kedykoľvek a v akomkoľvek množstve.

Ako to uvádza jeden z vtipov na sociálnej sieti: Rúško je potrebné nosiť aj doma, aby človek menej jedol, a od chladničky si udržiavať odstup 2 metre.

Spoločná modlitba a online svätá omša

Možno sa to zdá zvláštne, že tu spomínam spoločnú modlitbu a svätú omšu, ale vo veriacich rodinách by to malo patriť k základným návykom detí a dospelých. Nie vždy je to možné z rozličných dôvodov, ale predovšetkým večer je dobré aspoň na päť minút nájsť si spoločný čas na modlitbu.

Nemusia to byť siahodlhé  modlitby a vzorové kľačanie na kolenách. Stačí jeden desiatok posvätného ruženca, modlitba za chorých, za duše v očistci. Deti, hlavne tie menšie sa veľmi rady modlia na akékoľvek úmysly. A počas koronakrízy ich má každá rodina určite dosť.