Dobrí samaritáni

Arcidiecézna charita v Košiciach pomohla šesťčlennej rodine, ktorá mala na úteku pred vojnou nehodu. Príbeh pomoci tejto rodine pripomína evanjeliové podobenstvo.
Janka Mičkaninová Pavelová 17.03.2022
Dobrí samaritáni

Dobrovoľníci pomáhajú na slovensko- -ukrajinskom hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Snímka: profimedia.sk

V Sečovciach pri gréckokatolíckom chráme nabúrala rodina ukrajinských utečencov do piatich osobných áut. Vodič totiž štyri dni a štyri noci nespal a upadol do mikrospánku.

„O pomoc nás poprosili policajti, ktorí prišli s deťmi, ženami a mužom do nášho komunitného centra v Sečovciach. Nastal veľký plač. Pôvodne chceli ísť k rodine do Poľska,“ hovorí riaditeľ charity Cyril Korpesio.

NEZIŠTNÁ POMOC

Príbeh sa podľa neho ďalej rozvíjal ako ten o dobrom Samaritánovi. Policajti začali udalosť riešiť ako nehodu a Ukrajincovi naparili vysokú pokutu. Okoloidúci človek s ním súcitil a pokutu chcel zaplatiť. Ukrajinca prišlo ľúto aj policajtom a pokutu mu znížili. Tú napokon zaplatili privolaní hasiči.

„Tiež sme s nimi súcitili, tak sme ich prichýlili,“ pokračuje v  rozprávaní riaditeľ košickej charity. Do komunitného centra práve vtedy priviezli humanitárnu pomoc Nemci. Aj tým vraj prišlo Ukrajincov ľúto, a tak vytiahli peňaženky a darovali eurá, ktoré pomohli na opravu havarovaného auta.

„Príbeh tejto rodiny sa dotkol každého, kto ho počul. Ľudia nám do centra priniesli postele, ďalší pomáhali s havarovaným autom a rodine sa postarali aj o bezpečný odvoz k Baltskému moru,“ uzatvára riaditeľ arcidiecéznej charity.

STRETNUTIE S RODINOU

„Pochádzam z Ukrajiny neďaleko Ľvova. Museli sme odísť s manželom, deťmi a babičkou, lebo všade dookola sme počuli z diaľky výstrely. Je to hrozný pocit. Neviem ho ani opísať,“ povedala nám Ľuba. Všetci mali veľký strach.

„Chceli sme ísť do Poľska, no zablúdili sme. Ďakujeme Slovenskej republike a ľuďom v Sečovciach, že nám tak pomohli. Dali nám jedlo, nocľah, hračky. Sme vďační, že sme si mohli oddýchnuť. Ďakujeme vám, Slováci.“

Babička Oxana so slzami v očiach vravela: „Veľmi ľúbim svoju krajinu. Mala som tam prácu, bývanie. Ale prišla vojna a museli sme odísť. Chcem, aby moje deti a vnúčatá mali budúcnosť, preto sme sa tak rozhodli.“

Jej štrnásťročný vnuk povedal, že má veľa spolužiakov, kamarátov, ktorí tiež museli z Ukrajiny odísť. „Neviem presne, čo ma čaká.“ Otec rodiny sa bál, aby ho Ukrajinci nevzali späť za hranice.

Pri úteku si nevzal ani doklady. Z Ukrajiny už emigrovalo do rôznych krajín vyše milión utečencov. Potvrdil to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov.