Ján Pavol II. bol pod strechou uršulínok

„Neviem, či viem, čo je to zázrak.“ Týmito slovami privítal pápeža v roku 1990 prezident Československa Václav Havel. Tie isté slová si dovolil použiť v roku 1995 Michal Kováč už ako prezident Slovenskej republiky. A rovnako si ich v duchu opakovala každá sestra komunity uršulínok v Bratislave, keď od 30. júna do 2. júla 1995 mu mohla poskytnúť pohostinstvo v svojom starobylom kláštore. Na druhom poschodí bolo totiž v tom čase sídlo Apoštolskej nunciatúry.
Miriam Latáková OSU 30.06.2020
Ján Pavol II. bol pod strechou uršulínok

Ján Pavol II. s bratislavskými sestrami uršulínkami v roku 1995. Snímka: archív uršulínok

Bolo pol druhej popoludní, keď Ján Pavol II. prekročil prah nášho kláštora, pričom osobitne pozdravil každú jednu sestru. V komunite bolo v tom roku asi 15 členiek, prišla aj provinciálna predstavená Theodata Dopierala OSU z Poľska. Nezabudol pripomenúť, že jedna uršulínka z Poľska (sestra Emília Ehrlichová), jeho spolupracovníčka v Ríme, oslavovala v ten deň svoj sviatok. Pápežovu pozornosť sme mohli vnímať počas celej návštevy. Mal záujem o každého a rád si vypočul všetko, čo mu chceli sestry pri krátkom privítaní povedať. 

Na druhom poschodí kláštora sídlila nunciatúra, ktorá sa po vybudovaní vlastnej budovy odsťahovala. V miestach, kde bola kaplnka a jedáleň, má teraz komunita svoju kaplnku. Sv. Ján Pavol II. daroval každej sestre ruženec a komunite kalich na slávenie svätej omše.

Vďaka pápežovi mali dlhšie prázdniny

Čo však tomu predchádzalo? Asi v januári nám apoštolský nuncius Luigi Dossena povedal o tejto eventualite. Bol prvým nunciom na Slovensku a nunciatúra nebola ešte vystavaná. Pápež u nás? Budú vyhovovať naše priestory? A veľa iných otázok sa nám hmýrilo hlavou, až pokiaľ neprišla oficiálna delegácia z Vatikánu.

Plán sa potvrdil. Jedným z určujúcich prvkov bol napríklad funkčný výťah, ktorý bol už v tejto starej budove inštalovaný. Boli však potrebné aj iné úpravy - vynoviť fasádu na kláštore, očistiť v jedálni fresky z 18. storočia. Táto historická miestnosť slúžila v období totality ako školská jedáleň. Celé obdobie bolo poznačené hlukom prác, prachom i otáznikom – stihne sa to?

Lešenie zložili päť dní pred príchodom pápeža a čistenie fresiek v jedálni sa skončilo v predvečer príchodu. Radosť mali aj žiaci našich bratislavských uršulínskych škôl, lebo vďaka tejto návšteve sa ich prázdniny začali o dva dni skôr. Biskup Dominik Hrušovský pre nich poznamenal, že je to dar od pápeža.

Veľký deň

Po príchode Jána Pavla II. do Bratislavy smerovali jeho prvé kroky do Katedrály sv. Martina, kde sa stretol s kňazmi a zasvätenými osobami. Sledovali sme to v televízii a s pápežom sme sa stretli pri vchode do nášho kláštora.

Oficiálne ho privítala naša provinciálna predstavená Consoláta Cíferská a po nej osobitne každá sestra. Spolu s pápežom prišlo do našej jedálne na obed asi 40 kardinálov, biskupov, kňazov a iných pozvaných hostí. Bol piatok a napriek tejto veľkej slávnosti bol bezmäsitý obed. Po krátkom odpočinku odišiel do Nitry, a hoci sa mal vrátiť o pol deviatej večer, dorazil až o takmer dve hodiny neskôr.

V sobotu 1. júla bol veľký deň. O pol ôsmej ráno sme pápeža  vyprevádzali do národnej baziliky v Šaštíne. Bol v dobrej forme, hral sa s paličkou, ktorú už v tom čase začal nosiť, ale ešte sa o ňu nemusel stále opierať.

Štyri naše sestry tiež odišli do Šaštína, aby nás reprezentovali medzi tisícmi pútnikov. Ostatné sme zostali pokojne pri televíznych obrazovkách, pretože predpokladaný návrat bol plánovaný na osemnástu hodinu. Ale o 16.40 prišla správa – pápež je pred dverami aj s kardinálmi a niekoľkými biskupmi. V tom čase ešte mobily nefungovali. Bolo treba improvizovať s malým olovrantom. Ján Pavol II. sa v sprievode otca nuncia pobral do svojho apartmánu na krátky oddych, kardináli a biskupi sa cítili ako doma a v jedálni si varili kávičku alebo čaj. Bolo vidieť, že sú unavení, ale z ich tvárí vyžarovala úžasná radosť a pokoj.

Bezprostredný

Do Primaciálneho paláca mal ísť Ján Pavol II. autom, ale on sa rozhodol ísť peši, keďže je to len pár metrov od kláštora. Obyvatelia boli natlačení pri bariére z Klobučníckej ulice, aby ho aspoň zahliadli. Iní museli zostať len na Námestí SNP, odkiaľ sa ozývali náboženské piesne. Čakali na modlitbu svätého ruženca plánovanú na pol deviatu večer. Z bezpečnostného hľadiska bola celá štvrť uzavretá.

Medzitým sme spolu s pápežským ceremoniárom, arcibiskupom Pierom Marinim dolaďovali všetky potrebné maličkosti na hladký priebeh modlitby svätého ruženca v našom Kostole Panny Márie Loretánskej. Pápež sa ho modlil každú prvú sobotu a vysielal ho aj Vatikánsky rozhlas. Nebolo to inak ani pri pobyte v Bratislave. Večerný program sa však oneskoril.

Pápež z jedálne na 2. poschodí pozdravil ľudí, ktorí vyšli z kostola a počas večere mu pod oknami spievali – na záver i pesničku Dobrú noc, má milá, dobre spi. Slová tejto pesničky sme mu tlmočili ako prianie na dobrú noc. Bol to pre neho náročný deň, ale napriek únave z neho stále vyžarovala neopísateľná radosť, záujem o každého a o všetko. Obdivuhodná bola aj jeho energia dodávajúca odvahu.

Nedeľa 2. júla bola dňom odchodu. Po súkromných raňajkách si ešte našiel čas, aby podpísal našu kroniku či pozdravil učiteľov našej školy. Potom už odišiel do Košíc, aby kanonizoval troch košických mučeníkov, ktorí sú tiež spätí s uršulínkami. Ich pozostatky sú uložené od roku 1785 v uršulínskom Kostole sv. Anny v Trnave.

„Prišiel som, aby som vás povzbudil vo viere“ - to sú tiež jeho slová. Ján Pavol II. nám svojím príkladom úcty k Panne Márii a lásky k Cirkvi, i keď má ľudské prvky, priniesol veľa nádeje pre nás osobne, ako aj pre celú krajinu. Veľmi hlboko sme si uvedomili potrebu vytvárania jednoty, spoločenstva s hlavou – pápežom.

Bolo by veľmi málo, keby jeho pobyt zostal iba spomienkou pri pohľade na pamätné tabule. Znamenal pre nás stretnutie s ním ako s námestníkom Ježiša Krista, stretnutie so svätosťou. To sme ešte netušili, že o pár rokov sa k nemu budeme môcť s celou Cirkvou modliť ako ku kanonizovanému svätému, s ktorým sme sa mohli stretnúť počas pozemského života.