Nemecká cesta vnáša do Cirkvi obavy

Páter Jozef Bištuť pôsobí v Nemecku už od roku 1995, o päť rokov neskôr bol vysvätený za kňaza v Spoločnosti Božieho Slova (verbisti). „Cirkev v Nemecku sa mi zdá preštrukturalizovaná a nad zdravú mieru byrokratická. Dôsledkom je prebujnený riadiaci aparát a veľké množstvo spolupracovníkov, čiže zamestnancov, až po najnižšiu, farskú úroveň,“ hovorí.

Markantný je podľa neho aj demografický problém. „Rady veriacich v kostoloch starnú a rednú. Pozitívom však je, že v podporovaní s inými lokálnymi cirkvami je Cirkev v Nemecku veľmi aktívna. V rámci rôznych projektov smerujú odtiaľ do chudobnejších oblastí po celom svete stámilióny eur ročne.“

Slovenský misionár, ktorý pracuje v redakcii sinologického Inštitútu Monumenta Serica v meste Sankt Augustin, dodáva: „Aj ja sa s obavami pozerám na dianie v súvislosti s nemeckou synodálnou cestou.“

SILNÉ VPLYVY

Značná časť Cirkvi v Nemecku vrátane biskupov a kňazov je „pod silným vplyvom mainstreamu západnej civilnej spoločnosti“, so všetkými jeho črtami – libertinizmom, právom človeka na sebaurčenie, deštrukciou inštitútu manželstva či agendou LGBTI+ s  jej konzekvenciami.

„K tomu treba prirátať všadeprítomný šok, pocit viny a hanbu po odhaleniach sexuálneho zneužívania v Cirkvi od polovice 20. storočia až dodnes. Toto je zmes, z ktorej vychádzali iniciátori nemeckej synodálnej cesty pri hľadaní novej cesty Cirkvi do budúcnosti,“ vysvetľuje Jozef Bištuť.

Iniciátormi nemeckej synodálnej cesty boli Nemecká biskupská konferencia a Ústredný výbor nemeckých katolíkov. Aktéri schválili napríklad požehnávanie párov rovnakého pohlavia od roku 2026 a vyzývajú povoliť v Nemecku povereným mužom i ženám z radov nevysvätených laikov kázať na svätých omšiach.

Žiadajú tiež zaoberať sa vo svetovej Cirkvi svätením žien aspoň za diakonky i prehodnotenie celibátu kňazov. „Výsledkom je narastajúce napätie medzi veriacimi i klerikmi a všeobecné zneistenie. Aj rozdelenie medzi biskupmi, pričom proti záverom synodálnej cesty z nich hlasovala len asi desatina prítomných,“ poukazuje misionár na názorové roztrieštenie i v najvyšších cirkevných štruktúrach.

DOZORIENTÁCIA A BEZRADNOSŤ

„To, čo sa prerokovávalo na snemoch nemeckej synodálnej cesty, nemalo takmer nič spoločné so synodalitou tak, ako ju chápe pápež či iné lokálne cirkvi,“ konštatuje slovenský kňaz.

Počas víkendov okrem liturgickej služby v misijnom dome v Sankt Augustine, kde je komunita 60 rehoľníkov pätnástich národností, pastoračne vypomáha aj vo farnostiach v okolí. Vníma teda i situáciu medzi bežnými veriacimi.

„Vládne medzi nimi dezorientácia, nadobúdajú pocit neistoty, opustenosti a prázdnoty. Na tejto synodálnej ceste stoja kdesi na okraji, nevedia, čo si majú myslieť, a bezradne pozorujú, čo sa deje. Nič podobné tomu, čo sa dialo na Slovensku, teda farské či diecézne synodálne stretnutia, sa v Nemecku nekonalo. Všetko za nás, vyše 20 miliónov obyčajných veriacich, vybavilo približne 400 delegátov, ktorých nikto nevolil.“

OBÁVAJÚ SA SCHIZMY

V tomto kontexte znie podľa Jozefa Bištuťa priam ironicky, keď oficiálne cirkevné autority tvrdia, že prijaté závery boli odhlasované potrebnou demokratickou väčšinou, a preto sú záväzné. Pre všetky spomínané okolnosti sa mnohí obávajú, že Cirkvi v Nemecku hrozí schizma, cirkevný rozkol.

„Na základe uvedeného neočakávam na nadchádzajúcej synode v Ríme pre nemeckých zástupcov veľký aplauz. Práve naopak, rátam s vecnou kritikou záverov a požiadaviek synodálnej cesty. Napokon, už viackrát sa k nej celkom jednoznačne kriticky vyjadril Vatikán či apoštolský nuncius v Nemecku, ako i niektoré biskupské konferencie z Európy i USA.“

Slovenský verbista, pochádzajúci z obce Župkov v okrese Žarnovica, zdôrazňuje, že záleží na tom, ako sa k tejto kritike postaví Nemecko.

„Situácia zašla priďaleko a Nemecká biskupská konferencia sa sama zahnala do slepej uličky. Ak budú nemeckí biskupi naďalej tvrdohlavo zotrvávať na svojich pozíciách, hrozba schizmy bude čoraz reálnejšia,“ obáva sa.

Jedným dychom však dopĺňa: „Treba naďalej veriť a dúfať, že osudy Cirkvi nie sú len v našich rukách, ale je tu niekto, kto nám prisľúbil, že ju ani brány pekelné nepremôžu a že tu bude s nami až do skončenia sveta. Sprevádzajme preto synodu našimi modlitbami a obetami.