Rímsky misál reaguje na dynamiku života Cirkvi

Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska (KBS) hovorí v treťom typickom vydaní Rímskeho misála v slovenskom jazyku o dvoch typoch úprav. Prvé sa týkajú preusporiadania niektorých omšových formulárov a doplnenia nových textov. V druhých ide o úpravy doterajšieho prekladu.

Člen liturgickej komisie Daniel Dian sa odvoláva na odôvodnenie v dekréte o treťom typickom vydaní.

Vyjadruje najdôležitejšie zmeny: „Na začiatku tretieho tisícročia po vtelení Pána sa zdalo vhodné pripraviť nové vydanie Rímskeho misála, v ktorom by sa zohľadnili novšie dokumenty Apoštolskej stolice, zvlášť nový Kódex kánonického práva, vykonali by sa viaceré úpravy a vložili potrebné dodatky.

Čo sa týka Všeobecných smerníc Rímskeho misála, vykonali sa niektoré úpravy, ktoré sú v zhode s ustanoveniami a predpismi iných liturgických kníh a vyžadovala ich pastoračná skúsenosť. Prípady, keď je dovolené podávanie svätého prijímania pod obidvoma spôsobmi, sú uvedené jasnejšie.

Bola pridaná nová deviata kapitola, ktorá obsahuje normy o správnom spôsobe adaptácie Rímskeho misála pastoračným potrebám.“

Daniel Dian upozorňuje, že „1. januárom 2022 sa výslovne zakazuje používanie doterajšieho Rímskeho misála, teda od 1. januára 2022 sa musí používať iba tretie typické vydanie Rímskeho misála, so všetkými zmenami, ako sú v ňom uvedené“.

Podľa výslovného usmernenia KBS z 2. novembra 2021 ho však nie je povolené používať pred týmto dátumom, pretože nie je dovolené na jednom území v rovnakom čase používať rôznu sviatostnú formuláciu.

Doplnené liturgické texty

Zmeny súvisia napríklad aj s formulármi na nedávno zapísané slávenia do Všeobecného rímskeho kalendára. „S cieľom prehĺbiť úctu k Božej Matke boli spoločné omše preblahoslavenej Panny Márie obohatené o nové omšové formuláre.

Doplnené boli texty na slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty – napríklad Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše.

Doplnené boli aj texty na nové slávenia v slovenskom liturgickom kalendári.“ Upravili sa tiež niektoré omšové modlitby: „V spoločných omšiach, v omšiach za rozličné potreby a v omšiach za zosnulých sa niekedy upravuje poradie modlitieb v záujme väčšej konzistencie textov.

V omšiach Pôstneho obdobia bola, podľa starobylej liturgickej praxe, na každý deň doplnená modlitba nad ľudom.

V usporiadaní tretieho typického vydania Rímskeho misála sa nachádzajú dve eucharistické modlitby – za zmierenie s vlastnými prefáciami a osobitná eucharistická modlitba za rozličné potreby, nie v dodatku, ale po časti: Nápevy eucharistických modlitieb, ktoré sa kedysi nachádzali v misáli v dodatku.“

Snímka: Erika Litváková

Jediná zmena pre veriacich

Pri úpravách doterajších textov sa dbalo na to, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Čo znamenajú pre kňazov?

„Veľmi jednoducho povedané, hlbšie a pozornejšie ponorenie sa do slávenia Eucharistie, lebo práve v treťom typickom vydaní misála sú výrazne zmenené konsekračné slová,“ načrtáva Daniel Dian. Dopĺňa, že „nie iba v slovnom význame, ale aj dogmatickom.

Pre kňazov sú jasne stanovené formuly ukončenia omšových modlitieb, aj forma absolúcie po vzbudení ľútosti v úkone kajúcnosti: Nech sa nad nami zmiluje všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do večného života“. Významnou zmenou prešla modlitba pri príprave obetných darov.

Namiesto doterajšieho: Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života – kňaz vysloví: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb.

Obetujeme ti ho ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života. A práve tu nastáva jediná zmena, ktorá sa týka veriacich. V zvolaní pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva. Odpoveď ľudu bola totiž doteraz: Zvelebený Boh naveky! Odteraz bude: Požehnaný Boh naveky!

Nad kalichom s vínom a vodou kňaz hovoril: Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ho tebe ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom. Ľud zvolal: Zvelebený Boh naveky!

Odteraz bude kňaz hovoriť: Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ti ho ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom. Ľud odpovie: Požehnaný Boh naveky!

„Rovnako je zmena aj vo výzve Božiemu ľudu po obetovaní: Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi.

Ako z uvedeného vidieť, ide viac-menej o úpravu podľa noriem slovenského jazyka, rovnako aj vo výzvach pred prefáciou: Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu,“ spresňuje odborník na liturgiku.

Paralely so Starým zákonom

Liturgická komisia KBS v Úpravách v omšovom poriadku vysvetľuje: „Benedictus sa správne vyjadruje ako požehnaný, čím sa označuje atribút, vlastnosť Boha. Môžeme nájsť terminologicky paralelné miesta v Starom zákone.

Za zmienku stojí, že v Sanctus, ktorého text je inšpirovaný Starým zákonom, sa benedictus, qui venit prekladá požehnaný, ktorý prichádza a nie zvelebený, ktorý prichádza. V Starom zákone sa často označuje Boh termínom požehnaný a takto sa začínajú mnohé modlitby.

Boh nie je požehnaný v zmysle výsledku požehnania, ale ako ten, ktorý má silu, a preto v jeho mene aj my môžeme požehnávať. V pozadí tohto termínu je hebrejský výraz baruch. Požehnaný evokuje aj výraz obdivu a vďaky.“

Daniel Dian objasňuje tiež ďalšiu úpravu prekladu: „Súčasný preklad Deus universi ako Pane svetov sa upravuje v zmysle tradície latinskej euchológie, v ktorej je to rozšírený výraz. Vyjadruje sa ním, že Boh je Pánom všetkého, čo stvoril.

Preto navrhujeme preklad Bože všetkého stvorenia. Nie je nám známy iný preklad v modernom jazyku, ktorý by vyjadroval čosi podobné, ako je naše súčasné Pane svetov.“

Úpravy pri konsekrácii

Najdôležitejšie zmeny sú podľa Daniela Diana pri konsekračných slovách. Nad chlebom znejú: Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. A nad kalichom s vínom: Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.

Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.

„Tu je veľmi podstatná zmena práve v slovách lebo, ktoré doteraz neboli v slovenskom preklade pri konsekrácii, ale tá najpodstatnejšia zmena spočíva v zmene slov: miesto za všetkých, ako bolo do záväznosti používania tretieho typického vydania Rímskeho misála, od jeho záväznosti od 1. januára 2022 sa používa výraz za mnohých.“

Podľa Úprav v omšovom poriadku Liturgickej komisie KBS „spojka lebo vyjadruje latinské enim podobne ako v slovách nad chlebom. Preklad latinského pro multis sa upravuje na doslovnejšie za mnohých.

Ide o požiadavku pápeža Benedikta XVI., ktorý zdôvodňuje, že rímsky rítus, v latinčine, vždy obsahoval výraz pro multis, a nikdy nie pro omnibus v konsekračných slovách vína.

Preklad za všetkých sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsiatich rokov. Formula za mnohých je verným prekladom pro multis“.

Najdôležitejšie zmeny sú podľa Daniela Diana pri konsekračných slovách. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Záverečné obrady

Daniel Dian spomína tiež zmeny, ktoré sa týkajú biskupov. „Pred požehnaním vyslovia namiesto doterajšieho Nech je zvelebené meno Pánovo formulu Nech je požehnané meno Pánovo.“ Úpravy v omšovom poriadku sa odvolávajú na rovnaké odôvodnenie ako pri úprave modlitieb pri príprave obetných darov.

„Ide o starozákonný kontext – v Starom zákone sa takéto vyjadrenie nachádza na mnohých miestach.“ Zmeny sa dotknú i záverečných obradov.

„Diakon, kňaz alebo sám biskup (ak nemá diakona) už nebude veriacich prepúšťať slovami: Iďte v mene Božom, ale bude môcť použiť jednu zo štyroch formúl prepustenia: Choďte v mene Božom. Alebo: Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium. Alebo: Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom. Alebo: Choďte v pokoji.

Písať podrobne o viacerých zmenách v eucharistických modlitbách by bolo priestorové náročné. Ide však skôr o jazykové úpravy,“ zdôvodňuje odborník na liturgiku. Prípravy sa začali v roku 2012 Novému vydaniu predchádzali roky práce a jednotlivé časti sa schvaľovali postupne.

Daniel Dian opisuje: „Na základe dekrétu o treťom typickom vydaní sa členovia Liturgickej komisie KBS a znalci v tejto komisii pod vedením rožňavského diecézneho biskupa Stanislava Stolárika pustili do náročnej práce nového prekladu nového vydania Rímskeho misála.

Do úvahy museli brať aj vývoj slovenského jazyka a najnovších pravidiel slovenského jazyka.“

Odvoláva sa na zdôvodnenie otcov biskupov – Stanislava Zvolenského, Stanislava Stolárika a Mariána Chovanca v dekréte KBS z 1. apríla 2021: „V súlade s predpismi Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí stanovenými v inštrukcii Liturgiam authenticam a v zmysle požiadavky promulgačného dekrétu tretieho latinského vydania (prot. č. 143/00/L) pripravila Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska toto vydanie Rímskeho misála ako oficiálny slovenský preklad tretieho typického latinského vydania.

Konferencia biskupov Slovenska texty tohto slovenského vydania Rímskeho misála postupne schvaľovala na svojich plenárnych zasadaniach v rokoch 2013 – 2018 a kompletný text Rímskeho misála definitívne schválila dňa 15. októbra 2019.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí následne potvrdila schválenie slovenských textov Rímskeho misála dekrétom č. 217/19 zo dňa 28. augusta 2020.

Do pripraveného vydania boli zahrnuté texty spomienok svätých promulgované dekrétmi Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí prot. č. 35/21 a 40/21, ktorých slovenské znenie táto Kongregácia schválila dňa 1. marca 2021 dekrétom prot. č. 99/21.“

V druhom ani treťom typickom vydaní Rímskeho misála nešlo podľa Daniela Diana iba o kozmetické úpravy. „Tak druhé, ako aj tretie vydanie prešlo zmenami, ktoré vyplynuli z rôznych aspektov života Cirkvi.“ A dodáva: „Tretie typické vydanie tak reaguje na dynamiku života Cirkvi.“