Špeciálne miesto Slovákov v Ríme

V Pápežskom slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda sídli aj slovenské kolégium, ktoré je domovom slovenských kňazov študujúcich v Ríme. No nielen ich. Vzniklo 15. septembra 1997 na žiadosť slovenských biskupov.

Miroslava Gromanová 04.04.2023
Špeciálne miesto Slovákov v Ríme

Do Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme chodieval kardinál Tomko často. Snímka: archív www.kolegiumrim.kbs.sk

„Založil ho svojím dekrétom pápež Ján Pavol II. Dôvodom požiadavky biskupov bolo, aby Cirkev na Slovensku mala v Ríme inštitúciu, ktorá bude formálne i prakticky zastrešovať študijný pobyt slovenských kňazov na rímskych pápežských aj civilných univerzitách,“ hovorí jeho rektor Pavol Zvara.

Kolégium sídli v budove Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. „Ústav je dobre známy najmä staršej generácii, pretože vydával náboženskú tlač, ktorá sa pašovala na Slovensko, a bol významným centrom slovenského náboženského života nielen v Taliansku, ale po celom svete,“ vysvetlil rektor kolégia.

Formálnym dátumom vzniku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda je 8. január 1961, keď ho na území Diecézy Porto-Santa Rufina (súčasť Ríma) zriadil kardinál Eugène Tisserant. Taliansko ho uznalo 17. októbra toho istého roka, no do pamäti všetkých sa vryl najmä dátum 15. september 1963.

„Vtedy dostal ústav novučičkú budovu, ktorej centrom sa stal Kostol sv. Cyrila a Metoda posvätený kardinálom Tisserantom.“ Začala sa tak jeho činnosť na úplne novej úrovni, preto môžeme tento rok sláviť 60. výročie.

V PROSPECH SLOBODY

Otvorenie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme bolo symbolom dlhoročného zápasu o vytvorenie dôstojnej inštitúcie vo Večnom meste. Slováci potrebovali vierohodnú inštitúciu, ktorá by ich zastupovala v prvom rade pred Svätou stolicou, ale tiež pred ostatnými národmi.

„Ústav zosobňoval nielen snahu o emancipáciu Slovákov, ale konkrétnou činnosťou pracoval v prospech náboženskej slobody na Slovensku a tým účinne prispieval k demokratizácii našej spoločnosti. Od okamihu požehnania budovy a posviacky kostola začal ústav naplno pracovať a uskutočňovať svoje ciele.“

Titul pápežský získal o ďalších 35 rokov - 16. marca 1998 mu ho udelil Ján Pavol II.  

ŠÍRENIE TRADÍCIE

Už samotný názov evokuje, že cieľom slovenského ústavu v Ríme je šírenie cyrilo-metodského dedičstva. O začiatky jeho šírenia sa zaslúžili zakladatelia Mons. Štefan Náhalka, kardinál Jozef Tomko, don Ľudovít Macák, SDB, páter Felix Litva, SJ, páter Michal Lacko, SJ, Mons. Jozef Medový, ako aj mnohí ďalší. Dedičstvo a tradíciu sv. Cyrila a Metoda šírili prostredníctvom viacerých činností.

„Ústav sa stal sídlom slovenského gymnázia pre chlapcov zo slovenských emigrantských rodín, viedli ho slovenskí saleziáni. V dome našlo miesto aj Slovenské vydavateľstvo sv. Cyrila a Metoda založené ešte v roku 1956 Mons. Štefanom Náhalkom v Ríme. A napokon, ale nie na poslednom mieste, sa dom staral o slovenských pútnikov v Ríme a o slovenské katolícke misie v slobodnom svete - farnosti Slovákov žijúcich v emigrácii,“ približuje kňaz Pavol Zvara.

Po roku 1989 sa niektoré činnosti preniesli na Slovensko. „Gymnázium sa presťahovalo do Šaštína, vydavateľskú činnosť prevzal Spolok sv. Vojtecha či iné slovenské katolícke vydavateľstvá. Starostlivosť o slovenské katolícke misie v cudzine vzala na svoje plecia Konferencia biskupov Slovenska. Nám zostala starostlivosť o slovenských pútnikov v Ríme a o kňazov, ktorí sem prichádzajú na postgraduálne štúdiá.“

SLOVENSKÁ KOMUNITA

Pápežský slovenský ústav a kolégium sv. Cyrila a Metoda je dnes spoločnou komunitou kňazov a rehoľných sestier. „Do komunity domu patria kňazi, ktorí v Ríme absolvujú licenciátske a doktorandské štúdiá, a rehoľné sestry. V minulosti tu pôsobili dcéry kresťanskej lásky, dnes sú to štyri sestry z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul – satmárky.“

Do Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda môžu byť prijatí kňazi zo slovenských diecéz latinského i východného obradu, ktorých odporučí diecézny biskup.

Ústrednou myšlienkou domu je naďalej slovanská spiritualita sv. Cyrila a Metoda, ktorú podľa rektora kolégia vystihujú tri slová: srdce, slovo a skúsenosť. „Srdce cíti, premýšľa, uvažuje, rozhoduje sa. Hovoríme o čistote srdca, o modlitbe srdca, srdce chápeme ako miesto stretnutia s Bohom. Slovom zasa ohlasujeme evanjelium Ježiša Krista, Božie slovo. A skúsenosť je skúsenosťou s Bohom a s ľuďmi. Ona vytvára príležitosť odovzdávať poznané a zároveň sa stáva prameňom poznania."

Mať kolégium, teda vzdelávaciu inštitúciu priamo v Ríme, Večnom meste, znamená pre Slovákov byť prítomní priamo v centre diania našej viery. „Zároveň je to určitá forma prezentácie pred inými národmi, príležitosť obohatiť ich našou spiritualitou, poznaním, dejinami i skúsenosťami. My sa zasa môžeme učiť od druhých a vnášať tak dobré a múdre veci do vlastného prostredia. Mnohé národy majú takéto inštitúcie v Ríme celé stáročia a vedia prečo.“

NÁVŠTEVY KARDINÁLA TOMKA

Veľa pútnikov, ktorí prichádzajú do Ríma, o Pápežskom slovenskom ústave a kolégiu sv. Cyrila a Metoda vedia a láka ich nahliadnuť do nich. „Áno, prichádzajú k nám pútnici, no nie kvôli ubytovaniu, ale aby si prezreli kostol a spoznali dejiny domu a slovenskej prítomnosti v Ríme. Všetkých, ktorí majú záujem, srdečne pozývame.“

Svojou návštevou ich ako jeden zo zakladateľov neraz poctil aj kardinál Jozef Tomko. „Bol plný skúseností a rád sa o ne podelil. Tešilo ho, keď videl nové generácie kňazov a to, že miesto, ktoré spolubudoval, napĺňa svoje poslanie. Bol veľmi precízny, na každé podujatie sa pripravil, a tak sa vždy dostavili aj výsledky. Máme sa od neho čo učiť,“ spomína Pavol Zvara.

Slovenské kolégium za svojho pontifikátu navštívil aj pápež Ján Pavol II. 8. novembra 1981. „Aj pápež František navštevuje kolégiá, ale skôr len pri výnimočných príležitostiach, ale naši kňazi sa s ním môžu stretnúť pri rozličných príležitostiach určených priamo pre rímskych študentov.“

VEĽKÁ NOC V KOLÉGIU

Veľkú noc tu slávia podobne ako v iných slovenských či talianskych farnostiach. „Na Bielu sobotu je možné zúčastniť sa na Veľkonočnej vigílii v slovenskom jazyku. Táto tradícia je už vžitá. V minulosti tomuto sláveniu obvykle predsedal kardinál Jozef Tomko. Pre pútnikov to bol vždy veľký zážitok.“

Slávenie v Ríme je však predsa len trochu iné ako u nás. „Obvykle je jar už v plnom prúde, cítiť to aj vidieť. Atmosféra v meste je sviatočná. Aby ľudia prežili Veľkú noc na miestach spätých s našou vierou, prichádzajú do Ríma z celého sveta.“

SVETLO ŠTAFETY

V kolégiu sa riadia príkladom sv. Cyrila a Metoda a snažia sa ho pretaviť do každodennej služby. „Našou úlohou je udržať svetlo štafety, ktorú sme prijali od našich predchodcov, a zároveň ju žiariacu odovzdať našim nasledovníkom. Snažíme sa, aby úlohy, ktoré zakladatelia tejto inštitúcie zverili, žili a napĺňali sa.“

Spoločný dom sa stal útočiskom pre pútnikov, slovenských kňazov, slúži Cirkvi na Slovensku a plní aj reprezentačnú úlohu, preto tu stále pracujú na jeho zveľaďovaní.

Ako sme už spomenuli, centrom celého domu je Kostol sv. Cyrila a Metoda. Jeho výzdoba je ikonická. V presbytériu sa nachádza veľkometrážna mozaika sv. Cyrila a Metoda z roku 1964 od profesora Jozefa Cincíka.

„Vždy, keď vidím túto našu mozaiku, upúta ma kniha Svätého písma, ktorú bratia Cyril a Metod držia v rukách. Akoby nám chceli povedať: Nič múdrejšie a dôležitejšie nenájdete. Boh existuje a miluje každého človeka. Ak toto pochopíš a prijmeš do svojho života, zvíťazil si... Odovzdať toto poznanie považovali svätí bratia vo svojej múdrosti, postavení a skúsenostiach za najdôležitejšie,“ konštatuje na záver rektor kolégia Pavol Zvara.