Sväté písmo prekladala aj žena

Svätá Paula Rímska mala naozaj zaujímavý život, ktorý ju kľukatými cestičkami, trápeniami a pôsobením na rôznych kontinentoch priviedol až k svätému Hieronymovi a prekladaniu Svätého písma. Ale poďme po poriadku.

Svätica urodzeného pôvodu

Svätá Paula je jednou z mála starovekých rímskych svätíc, o ktorej živote máme pomerne veľa dostupných údajov. Narodila sa 5. mája 347 do kresťanskej rodiny – jej matka Blesilla bola potomkom urodzených rímskych rodov Scipionovcov a Gracchovcov, otec Rogatus pochádzal z Grécka.

Patrili teda do vyššej spoločnosti. Rodičia svoju dcéru Paulu, celým menom Corneliu Emiliu Paulu Asiniu, vydali už ako pätnásťročnú za Toxocia, ktorý takisto patril do bohatej šľachtickej rodiny. V tomto období bolo totiž prirodzeným pravidlom, že sa spájali najmä rody rovnakého postavenia.

Manželom sa narodilo päť detí – syn Toxocius, dedič otcovského majetku, a štyri dcéry – Rufina, Paulina, Eustochium a Blesilla. Zaujímavos­ťou je, že aj posledné dve menované dcéry sa stali svätými. Celá rodina žila v blahobyte, ako aj zaznamenal svätý Hieronym.

V jednom zo svojich Listov píše, že Paula chodila oblečená do hodvábu, dala si záležať na najmodernejšom účese a do bazilík ju rímskymi ulicami nosievali otroci na nosidlách, aby si nezničila drahé topánky. Napriek postaveniu a luxusu, v ktorom žila, Paula nebola nikdy k svojmu služobníctvu krutá, správala sa k sluhom vždy láskavo.

Členka asketického spoločenstva

Paulu veľmi fascinovali asketické spoločenstvá rímskych panien a vdov. Tieto ženy sa pravidelne stretávali na rímskom pahorku Aventín v paláci urodzenej dámy Marcely (ktorá sa tiež neskôr stala svätou), kde rozjímali o Božom slove a snažili sa do každodenného života preniesť mníš­ ske ideály.

Vo veku 32 rokov Paula ovdovela. Veľmi ju to zasiahlo, no po čase sa z manželovej smrti spamätala a požiadala Marcelu, aby ju prijala aj s dcérou Eustochium do svojho asketického spoločenstva. Panny a vdovy ich s radosťou privítali, lebo vedeli o ich príkladnom kres­ťanskom živote.

Na základe spoloč­ných stretnutí Paula úplne zmenila svoj život a chod svojej domácnosti. Prestala si kupovať drahé šaty a ľudia ju mohli vídavať oblečenú len v tmavej tunike. Začala spávať na zemi, vo svojom dome zaviedla pravidelnú spoločnú modlitbu a čítanie Písma a pustila sa aj do charitatívnej činnosti.

Jej príbuzní však Paulu často ká­rali za to, že takto rozdáva dedič­ stvo svojich detí. No ona im vždy iba múdro odpovedala, že deťom namiesto hmotného majetku zanecháva iné dedičstvo – Kristovo milosrdenstvo.

Stretnutie s Hieronymom

V tom čase asketické spoločenstvo okolo sv. Marcely hľadalo primerane vzdelaného duchovného vodcu, čo nebolo jednoduché. Pomohla im Božia prozreteľnosť, vďaka ktorej sa v roku 382 dostal do Ríma známy učenec Hieronym.

Pápež Damaz I. ho požiadal, aby zrevidoval a preložil Sväté písmo. Marcela pri tejto príležitosti poprosila Hieronyma, aby sa stal ich duchovným vodcom a vysvetľoval im Bibliu.

Na jeho prednáškach sa často zúčastňovala i Paula, ovládala totiž latinčinu a gréčtinu, neskôr sa naučila aj po hebrejsky. Fascinovali ju jazyky a cestovanie, túžila navštíviť Palestínu a Egypt. Ako vynikajúca lingvistka pomáhala Hieronymovi s prekladom Písma.

Život vo Svätej zemi

Po smrti pápeža Damaza sa na pá­pežský stolec dostal Siricius. Keďže nebol takým veľkým nadšencom jazykov a prekladu Písma ako jeho predchodca na Petrovom stolci, Hieronym sa dostal do nemilosti rímskej šľachty aj Svätej stolice.

Mohli za to i jeho mravné ponaučenia a nabádanie k životu, ktorý vtedy pre vyššie vrstvy nebol prirodzený. Odišiel preto z Ríma a usadil sa v Betleheme. Keď sa o tom dopočula Paula – ktorá istý čas predtým pochovala dcéru Blesillu – rozhodla sa aj s dcérou Eustochium a ďalšími ženami odísť za ním.

Plánovali totiž na mieste, kde Ježiš žil, zomrel a vstal z mŕtvych, založiť ženský kláštor. To sa jej i podarilo – po púti do Jeruzalema a návrate do Betlehema postavila svätá Paula tri domy – mužský kláštor, ženský kláštor a ubytovanie pre pútnikov prichádzajúcich do Svätej zeme.

Najmä ženský kláštor sa tešil veľ­kej popularite, prichádzali tam ženy zo všetkých kútov Rímskej ríše. Paula sa stala ich predstavenou – delila ich do skupín podľa postavenia a vzdelania, pričom všetky skupiny sa stretávali na spoločných bohoslužbách a modlitbách.

Ich hlavným poslaním bolo štúdium Biblie a charitatívna činnosť. Paula ich viedla nie na základe pravidiel a nariadení, ale podľa príkladu modlitby, pokory a dobročinnosti. Takisto sa pokúšala zmierňovať nezhody, ktoré vznikali medzi svätým Hieronymom a jeruzalemským biskupom Jánom.

Na pohrebe spievali trojjazyčne

Približne v roku 402 Paula ťažko ochorela. Eustochium opatrovala svoju matku až do jej smrti 26. januára 406.

Na Paulinom pohrebe sa zúčastnili davy ľudí, truhlu niesli samotní biskupi. Na Paulinu počesť sa počas zádušnej svätej omše spievali žalmy trojjazyčne – latinsky, grécky a sýrsky. Pochovali ju v Betleheme.

Aj dnes možno v Bazilike Narodenia Pána nájsť Paulin náhrobný kameň a oltár na jej počesť. Jej relikvie sa od čias Karola Veľkého nachádzajú vo Francúzsku – v Katedrále svätého Štefana v meste Sens.