Sviatok Obetovania Pána sa stáročiami menil

Druhý februárový deň slávime okrem Obetovania Pána aj Deň zasväteného života, rovnako sa požehnávajú hromničné sviece. Čo majú tieto tri udalosti spoločné a čo znamenajú?

Pamiatka na vyvedenie z Egypta

O sviatku Obetovania Pána nám hovorí Lukášovo evanjelium v druhej kapitole. Po uplynutí dní očisťovania priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho v chráme predstavili Pánovi a zároveň obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky tak, ako to kázal zákon. 

Išlo o dve navzájom prepojené udalosti – každá matka sa po pôrode považovala za nečistú a nemohla sa ukazovať na verejnosti, preto sa v evanjeliu hovorí o dňoch očisťovania. Tie trvali 40 dní (v prípade narodenia dievčaťa až 80 dní), preto do chrámu prišli po uplynutí tejto doby. Po očistení Márie prišlo na rad obetovanie Ježiša, keďže bol prvorodeným synom. Všetko prvorodené sa totiž obetovalo Bohu, čo bola pamiatka na vyvedenie Izraelitov z Egypta. 

Do siedmeho storočia išlo o sviatok Pána. Pápež Sergius I. ho počas svojho pontifikátu zaradil medzi mariánske sviatky a slávil sa pod názvom Očisťovanie Panny Márie, čím sa vyzdvihovala prvá časť Lukášovho evanjelia. Späť k pôvodnému Obetovaniu Pána sme sa vrátili po Druhom vatikánskom koncile a do popredia sa dostalo Ježišovo obetovanie v chráme Bohu. 

Deň zasväteného života

Rehoľníci, rehoľníčky a všetky zasvätené osoby si v tento deň pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu. Ako Jozef s Máriou obetovali Ježiša Bohu, tak sa aj oni svojím spôsobom odovzdali a zasvätili Všemohúcemu. Pred biskupom si symbolicky obnovujú svoje rehoľné sľuby (sľub čistoty, chudoby a poslušnosti). Zložením sľubov sa začínala ich cesta nasledovania Pána a takto si ju každoročne od roku 1997 pripomínajú. 

Deň zasväteného života zaviedol pápež Ján Pavol II. pred 24 rokmi. Inšpirovala ho tradícia z čias pápeža Pavla VI. V tento deň sa do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne schádzali rehoľníci a rehoľníčky z celého Ríma. 

Hromničné sviečky a Simeon

Biblia nám na sviatok Obetovania Pána ponúka ešte jeden zaujímavý príbeh. Svätá rodina sa stretla s dvoma staršími ľuďmi – prorokyňou Annou a Simeonom, ktorému Duch Svätý vyjavil, že neumrie, skôr než uvidí Vykupiteľa. Vtedy zazneli z jeho úst tieto slová: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2, 25 - 32). 

A dostávame sa k hromničným sviečkam, ktoré každoročne druhého februára na úvod svätej omše požehnávajú kňazi či biskupi. Symbolizujú Ježiša ako svetlo, o ktorom hovoril Simeon – svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela. 

Ježiš je tým pravým svetlom, ktoré nás vyvedie aj z tých najväčších temnôt, a tak hromničky zapaľujeme v rôznych nebezpečenstvách, najmä pri búrkach ako ochranu pred bleskom.