Veľkonočné obrady slávili cez internet

Slávenie Veľkej noci prežívali kňazi i veriaci tento rok podstatne inak ako zvyčajne. Kňazi sa z kostolov svojim farníkom prihovárali cez televíziu či internet. Čitateľov Katolíckych novín sme sa preto opýtali, ako prežívali karanténne sviatočné dni.
Anna Stankayová 22.04.2020
Veľkonočné obrady slávili cez internet

Snímka: Veronika Gubová

Katarína, Bajerov 

Veľkú noc trávime ako väčšina kresťanských rodín, bez účasti na svätých omšiach v chráme.

Napriek tomu, že sme si to spočiatku nevedeli predstaviť, boli tieto dni obrovským požehnaním pre nás všetkých. Aj vďaka katolíckym rádiám a televíziám, kde môžeme sledovať rôzne relácie a prenosy, ale najmä vďaka tomu, že sme neostali úplne „odrezaní“ od nášho chrámu. Máme totiž sväté omše vysielané a slávené naším duchovným otcom cez internet. Sme za to nesmierne vďační Bohu, že sa o nás vždy stará, a taktiež nášmu duchovnému otcovi, ktorý pohotovo zareagoval a úplne od začiatku slávenie svätých omší či pobožnosti krížových ciest vysiela prostredníctvom internetu.

Na Veľký piatok sme po obradoch mohli prostredníctvom internetu zotrvať chvíľu pri Božom hrobe, taktiež na Bielu sobotu sme mali poklonu Oltárnej sviatosti pri Božom hrobe. Večerná Veľkonočná vigília bola úžasná - aj napriek tomu, že sme sa na nej zúčastnili z našej obývačky. Po vigílii sme zapálili do okna sviečku aj umiestnili obraz Ježiša, na čo vyzvali českí a moravskí biskupi a odporúčali aj slovenskí biskupi.

Ráno na Veľkonočnú nedeľu nám náš duchovný otec požehnal jedlo tiež prostredníctvom priameho prenosu. Sú to chvíle zvláštne, ale sú požehnané a náš duchovný život tým neutrpel, naopak. Duchovné sväté prijímanie, ktoré sme doteraz praktizovali veľmi zriedka, je nám v týchto dňoch, keď nemáme prístup k Eucharistii, veľkou posilou. 

Stanislava, Chynorany 

Celý Veľký týždeň sme boli v spojení s Televíziou LUX. V piatok sme sa modlili krížovú cestu cez internet spolu s pánom farárom zo Zákamenného. Bolo to iné, ťažké neprijať Eucharistiu skutočne, ale aj takto prostredníctvom katolíckych masmédií sme mohli aspoň duchovne prežiť slávenie veľkonočných sviatkov.

Na Veľkonočný pondelok sme si dali túru na bicykloch do obce Krásno, okres Partizánske (bolo to, samozrejme, v rámci okresu), a navštívili sme krásne miesto nad obcou. Sú to pozostatky románskeho kostola.

Eva, Prešov

Sväté omše a obrady som sledovala cez sociálne siete našej solivarskej farnosti, z čoho mám veľkú radosť. Inak som sa prechádzala v okolí bydliska a fotila kvety, stromy či vtáčiky. Som vďačná, že sme zdraví.

Ďakujem všetkým kňazom, biskupom i médiám, že aspoň takto sme mohli prežiť Veľkú noc, a myslím si, že keď sa to všetko skončí (a dúfam že dobre), ľudia si budú viac vážiť všetko aj to, že môžu ísť do kostola. Mne napríklad veľmi chýbala vôňa kadidla, pre mňa je lepšia ako najlepší parfum.

Andrea, Nitra 

Sledovali sme prenosy bohoslužieb cez sociálne siete, v nedeľu sme sa pomodlili v kostole na nitrianskej Kalvárii, kostol bol na naše prekvapenie otvorený. 

Martina, Šamorín 

Sledovali sme sväté omše cez stream na sociálnych sieťach od nášho pána kaplána alebo cez katolícku televíziu. Aj deťom sme skúšali Veľkú noc priblížiť, ako sa dalo, urobili sme si doma krížové cesty, Boží hrob.

Táto Veľká noc bola skromnejšia, tichšia ako po iné roky, ale zdá sa mi, že sme sa pri nej dostali ako rodina „hlbšie“ do veľkonočného posolstva.

Marta, Bežovce

Farský kostol máme v Jenkovciach, naša obec Bežovce je filiálka. Hoci každý rok mávame vo Veľkom týždni obrady aj u nás, teraz to tak nebolo. Všetko sa konalo len vo farskom kostole, aj to za zatvorenými dverami a iba s asistenciou.

Ako kostolníčka som teda tieto sviatky prežívala inak ako zvyčajne. Pokojnejšie. Obrady Veľkého týždňa našej rodine veľmi chýbali, hoci sme ich sledovali v televízii i na internete. Prežívali sme ich s manželom, so synom a s nevestou, avšak bez našich ďalších detí a vnúčat, čo bolo smutnejšie. V sobotu večer o 21. hodine sme boli zazvoniť na vzkriesenie, lebo sme filiálna obec.

Keďže teraz na sväté omše nechodíme, výzdoba v kostole je oveľa skromnejšia, no všetko, čo tam má byť, tam aj je. Chcela by som všetkým zaželať milostivý čas. Veď kedy mali rodiny na seba toľko času, ako majú teraz? 

Marcela, Budimír

Veru sme si ani neuvedomili, ako Pán Ježiš mocne koná aj v takejto ťažkej situácii. Keď my nemôžeme ísť k nemu, tak sa on dostal priamo k nám. Do našich domovov, do našich sŕdc.

Nikdy sme sa toľko nemodlili ako cez túto Veľkú noc (korunku Božieho milosrdenstva, rôzne litánie, posvätný ruženec) - či už za uzdravenie sveta, za trpiacich chorých, lekárov, zdravotníkov, za naše milované Slovensko, za Cirkev, za ustúpenie nákazy.

Vďaka za sledovanie priamych prenosov svätých omší, ktoré nám umožnila televízia, ale i našim miestnym duchovným a za možnosť individuálnych svätých spovedí alebo požehnanie jedál z auta. To všetko je práca zmŕtvychvstalého Pána Ježiša, on si nás použije, ako uzná za vhodné.

Veronika, Levice

Je ťažké prežívať Veľkú noc bez Eucharistie, bez svätých omší. Nikdy by sme si nemohli ani len predstaviť, že zažijeme niečo také, ale vďaka našim úžasným kňazom - farárovi Martinovi a  kaplánovi Lukášovi i šikovnému organistovi Martinovi (a, samozrejme, mnohým ďalším) z farnosti Levice-Rybníky sme sa s nimi mohli spojiť aspoň virtuálne.

Pán Boh zaplať všetkým, vďaka ktorým sme mohli aspoň takto osláviť Veľkú noc. Dáva nám to neskutočnú silu kráčať ďalej.