Z dejín valných zhromaždení SSV

Valné zhromaždenie je najvyšší orgán spolku, ktorý má kompetenciu upravovať stanovy, voliť funkcionárov, určovať výšku členského poplatku, udeľovať čestné členstvo, schvaľovať správy komisií a spolkovú koncepciu, rokovať o závažných otázkach a v konečnom dôsledku rozhodnúť aj o prípadnom ukončení jeho činnosti.

VALNÉ ZHROMAŽDENIA DO ROKU 1945

Prvé zriaďujúce valné zhromaždenie sa konalo 14. septembra 1870 vo veľkej dvorane trnavského gymnázia s približne 500 zúčastnenými.

Bolo prvým verejným počinom spolku po schválení jeho stanov vrchnosťou, čím sa zavŕšilo trinásťročné úsilie Andreja Radlinského o jeho vznik.

Prítomní zvolili spolkovú správu a funkcionárov, pričom Radlinský sa stal doživotným čestným podpredsedom spolku.

VÝTRŽNOSTI VOČI ČLENOM

Druhé valné zhromaždenie v Nitre bolo „smutno-pamätným, poneváč nepriatelia dosiahnutie jeho účelu násilne prekazili“.

V dome opáta a kanonika Valentína Nécseya dňa 26. septembra 1871 „o predmetoch valného shromaždenia predbežne radili sa, v tomto pretrhnutí boli skrze tlupu surových ľudí, ktorí dohrnuli sa pred dom a pri divom, s nesúzvučnou hudbou spojenom kriku, kamenie a flašky s černidlom cez okná do izieb hádzali“.

Výtržnosti voči členom spolku boli aj inde. Nepokojne prebiehalo aj samotné valné zhromaždenie a napokon sa jeho účastníci museli ratovať a zhromaždenie bolo rozpustené.

„Údovia spolku z jednej stránky tešili sa tým sladkým povedomím, že trpia za vec svätú, z druhej stránky ale rmútili sa nad tým nešťastím vlasti, že má i takých synov, ktorí v zaslepenosti svojej prenasledujú mužov, čo nábožnosť a osvetu, základy to šťastia a rozkvetu krajiny, medzi ľudom rozširovať za ciel si vybrali.“

Spolkový archív dodnes opatruje pamätný kameň, ktorý bol onoho večera 1871 hodený do Andreja Radlinského, s nápisom Memoriale periculi mortis Nitriae 26. Sept. 1871.

Je pripomienkou na nebezpečenstvo smrti, ktorému musel čeliť nielen samotný Radlinský, ale aj ostatní členovia spolku.

SPOR GENERÁCIÍ VNÚTRI

Spolok však nemal len vonkajších nepriateľov. V období pred prvou svetovou vojnou vyvrcholil spor aj vnútri, keď sa nastupujúca generácia dostala do stretu so staršími predstaviteľmi.

Valné zhromaždenie bolo v roku 1912 plánované v Ružomberku, všetky predbežné prípravy realizoval Andrej Hlinka, ale napokon sa konalo v Trnave.

Nasledujúci rok sa situácia vyhrotila ešte výraznejšie. Na valnom zhromaždení 4. septembra 1913 v trnavskej mestskej strelnici sa na zozname kandidátov do nového výboru neobjavilo Hlinkovo meno, čo eskalovalo napätie medzi starším, konzervatívnym krídlom a mladším, radikálnejším krídlom.

Nastal krik a zhromaždenie predčasne ukončili. Po zákroku polície museli prítomní opustiť miestnosť. Zo zhromaždenia ostala len neúplná zápisnica.

MIMORIADNE, JUBILEJNÉ, VÝJAZDOVÉ

V nadväznosti na tradíciu prvého valného zhromaždenia sa aj nasledujúce zvolávali v auguste alebo septembri.

Až na pár výnimiek sa konali každoročne, nekonali sa však v rokoch 1877 – 1884 a 1937 ani počas vojnových rokov 1914 – 1916 a 1944 – 1945. Naopak, v nutných prípadoch sa konali aj dvakrát ročne, napríklad v roku 1886 alebo 1938.

Do roku 1919 sa konalo celkovo 39 valných zhromaždení.

Mimoriadne valné zhromaždenia sa konali v rokoch 1919 a 1920, keď sa prijali nové spolkové stanovy a prišlo k obnoveniu spolkového členstva.

Mimoriadne valné zhromaždenie sa konalo aj 30. júna 1940 v Prešove, bolo spojené s manifestačným zhromaždením slovenského katolíckeho východu s účasťou až 80 000 veriacich.

Spolok svätého Vojtecha tu pri tejto príležitosti zriadil svoje kníhkupectvo a hlavné jednateľstvo.

Zhromaždenia, ktoré sa konali vo výročných rokoch spolku, sa nazývali jubilejné – jubilárne (1920, 1930 a 1940), mali slávnostný charakter a boli spoločenskou udalosťou s bohatým kultúrnym programom.

V roku 1940 sa 15. septembra konalo jubilejné valné zhromaždenie pri príležitosti 70. výročia spolku, na ktoré prišiel pápežský nuncius a vyslovil „hlbokú radosť a uspokojenie nad oddaným prejavom prítulnosti k Svätému Otcovi.

Zhodnotil potom krásne výsledky práce SSV. Je to strom dobrý, ktorý prinášal 70 rokov dobré ovocie. Pri takej príležitosti treba sa zastaviť, zadívať sa do minulosti a zrevidovať, či cesta bola správna. A tu vidíme, že do 120 000 členov a milióny kníh sú najlepším dôkazom poctivej práce“.

Do roku 1920 sa okrem druhého rozpusteného valného zhromaždenia v Nitre konali valné zhromaždenia len v Trnave.

Po roku 1920 sa konali takzvané výjazdové valné zhromaždenia mimo Trnavy, čím sa naplnila predstava vtedajšieho predsedu SSV Andreja Hlinku.

Miestami výjazdových valných zhromaždení boli Trenčín (1921), Prešov (1922, 1940), Banská Bystrica (1923), Nitra (1924, 1933), Šaštín (1925).

Záujem širokej verejnosti o výjazdové zhromaždenia bol veľký. V Trenčíne sa na zhromaždení zúčastnilo do 5 000 účastníkov, v Prešove v roku 1922 dokonca do 20 000 ľudí.

ČÍSLOVANIE, PRIEBEH, HOSTIA

Spomenuté mimoriadne valné zhromaždenia a riadne valné zhromaždenie v roku 1921 neboli číslované.

Valné zhromaždenia sa začali číslovať až od roku 1922, a to aj spätne od prvého valného zhromaždenia v roku 1870. Čiže valné zhromaždenie v roku 1922 malo rímske číslo LII.

Od roku 1929 sa označovali arabskými radovými číslovkami – 59. riadne valné zhromaždenie.

Valné zhromaždenia sa začínali slávnostnou svätou omšou, nasledovalo otvorenie zhromaždenia, poverenie overovateľov zápisnice a prečítanie zápisnice z predchádzajúceho zhromaždenia.

Predostrela sa správa o spolkových záležitostiach, záverečné účty, volili sa funkcionári a predniesli sa návrhy, ktoré sa vedeniu spolku predstavili už pred zhromaždením.

Neskôr bolo súčasťou zhromaždenia aj schvaľovanie spolkového rozpočtu. Valné zhromaždenia sa propagovali v médiách, ale i formou plagátov.

Pozvaní boli tiež významní domáci a zahraniční hostia, prihovárali sa vybraní rečníci, často predstavitelia verejného cirkevného i svetského života, no prostredníctvom pozdravných telegramov a listov sa zhromaždeniu mohli prihovoriť aj bežní členovia spolku a zahraniční Slováci.

Rovnako valné zhromaždenie zasielalo pozdravné listy a telegramy, napríklad v roku 1935 Svätému Otcovi, prezidentovi Masarykovi a Katolíckej jednote v Amerike.

VALNÉ ZHROMAŽDENIA PO ROKU 1945

Po druhej svetovej vojne sa konali dve valné zhromaždenia v rokoch 1946 a 1947.

Zhromaždenie v roku 1947 bolo posledné valné zhromaždenie s poradovým číslom 77.

Celkovo sa od roku 1919 do roku 1947 podľa doloženého archívneho materiálu uskutočnilo 30 valných zhromaždení.

V období komunizmu sa pre rozpustenie členskej základne v roku 1953 valné zhromaždenia nezvolávali. Ich pripomenutím boli stretnutia pri príležitosti spolkových výročí v rokoch 1950 a 1970, ktoré sa v písomnostiach síce označujú ako jubilejné valné zhromaždenia, no boli skôr pripomienkami významného 80. a 100. výročia založenia spolku.

Až po obnove členskej základne sa opäť pristúpilo k ich zvolávaniu.

VALNÉ ZHROMAŽDENIA PO ROKU 1989

Prvé valné zhromaždenie sa po roku 1989 konalo 14. septembra 1990 v Trnave. Zároveň sa slávilo aj 120. výročie vzniku spolku.

Nasledujúce valné zhromaždenie sa konalo 5.  októbra 1991. V  príhovore predsedu Petra Dubovského odzneli aj nasledovné slová: „Pri kolíske Spolku sv. Vojtecha stálo 72 mužov, z toho 60 kňazov a 12 laikov...

My nadväzujeme na toto nadšenie vo vedomí, že po štyridsiatich rokoch úzkostí, keď komunisti cieľavedome udusili členskú základňu spolku, znemožnili za celých 40 rokov vydanie čo len jednej náboženskej knihy pre náš ľud a tobôž pre slovenskú inteligenciu z nenávisti voči veriacim až na úroveň ‚genocídy‘ obdobnej národnej genocíde... pred prvou svetovou vojnou.

Zhabali nám tlačiareň, zlikvidovali edície, časopisy. Zostali len kalendáre, obsahom skôr ‚kalendáre politického školenia‘. A predsa Spolok sv. Vojtecha prežil a začína s obnovou vo všetkých smeroch...“

Od tohto roku sa valné zhromaždenia zvolávali každé štyri roky.

Slávnostný charakter malo valné zhromaždenie z 15. septembra 1995, keď sa zároveň slávilo aj 125. výročie založenia spolku. Pri tejto príležitosti si spolok uctil významné súkromné a právnické osoby aj udelením strieborných a bronzových medailí.

Jediné valné zhromaždenie mimo Trnavy sa konalo v Prešove v roku 1999, kde bola najväčšia spolková miestna skupina.

Termín spolkových valných zhromaždení sa od roku 2011 presunul do jarného obdobia. V poradí 10. valné zhromaždenie po roku 1989 a celkovo 89. zhromaždenie sa bude konať 22. apríla 2023 v Nitre, deň pred slávením sviatku svätého Vojtecha, pod záštitou novozvoleného predsedu spolku Jána Kuboša.

AUTORKA JE VEDÚCA ARCHÍVU A KNIŽNICE SSV