Boh píše rovno aj na krivé riadky

Vposolstve na 32. svetový deň chorých pápež František píše, že „chorí, slabí, chudobní sú v srdci Cirkvi a musia byť tiež v centre našej pozornosti a našej pastoračnej starostlivosti“. Od roku 1992 Katolícka cirkev každoročne 11. februára, na liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej, slávi Svetový deň chorých, ktorý ustanovil svätý Ján Pavol II., veľký priateľ chorých.

DÔVERUJ MI

V Liste Korinťanom (1, 18 – 25) sa píše: „Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: ‚Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.‘ Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.“

Skôr či neskôr sa všetci stretneme s bolesťou, utrpením, chorobou, nepochopením a hľadáme zmysluplné vysvetlenie toho, čo sa nás tak bolestne dotýka. Utrpenie aj choroba neraz zostávajú tajomstvom, ktoré presahuje naše ľudské chápanie. Zároveň nás pozývajú žiť a milovať tajomstvo Boha, ktorému nemôžeme celkom rozumieť. Žiada sa od nás postoj, aby sme sa vo viere podriadili Bohu, ktorý nás miluje a vyzýva: Dôveruj mi, ja ťa povediem, ja sa postarám!

Tomu nás učia aj zakladatelia Milosrdných sestier Svätého kríža. Páter Teodózius Florentini povzbudzuje: „Dôveruj, Boh ťa vedie!“ A spoluzakladateľka blahoslavená Matka Mária Terézia Schererová učí: „Neklesať na mysli, ale pozerať na toho, od ktorého pochádza všetka sila.“

ZAMKNUTÉ KOMNATY

Boh má totiž s každým z nás svoj plán a tu platí zákon jeho času a milosti. Tak či onak, my často kazíme jeho plány, ale Boh vie písať rovno aj na našich krivých riadkoch.

Básnik a spisovateľ Rainer Maria Rilke sa nám v takýchto chvíľach hľadania zmyslu prihovára: „Z úprimného srdca vás prosím, majte trpezlivosť so všetkým, čo máte v srdci nevyriešené a... pokúste sa milovať nevyriešené otázky ako zamknuté komnaty... Nehľadajte odpovede, ktoré nemôžete dostať, lebo by ste ich nedokázali žiť. Možno si to ani nevšimnete, ale jedného dňa zbadáte, že už žijete odpoveď.“

My nedokážeme chápať Božie myšlienky ani cesty, avšak môžeme milovať otázky a s dôverou prežívať Božie tajomstvo. Potom objavíme, že v našom živote aj choroba, utrpenie či neúspech nemusia byť menším Božím darom ako zdravie a úspech. Napokon naše utrpenie, choroba, kríže môžu nájsť zmysluplné naplnenie iba v tajomstve ukrižovanej lásky Ježiša Krista, ktorý trpel, zomrel a vstal z mŕtvych.

SLÚŽIŤ CHORÝM

Pápež František zdôrazňuje, že „Boh, ktorý je láska, stvoril človeka pre spoločenstvo a vložil do jeho bytosti rozmer vzťahov. A skúsenosť opustenosti a osamelosti nás desí, je bolestná a dokonca neľudská“. Preto nás pozýva s láskou slúžiť chorým a trpiacim. 

Páter Teodózius vravel: „Požiadavka času je Božia vôľa.“ A dnes je požiadavkou času byť v službe trpiacim, chorým, slabým, chudobným. V evanjeliu k tomu Pán Ježiš volá všetkých, lebo náš život obstojí iba pred kritériom lásky k tým, čo sú hladní, smädní, chorí... Na konci života budeme súdení z lásky.

„Chorý a núdzny človek je naším blížnym. Jeho utrpenie, či už malé, alebo veľké, je pre milosrdnú sestru Svätého kríža výzvou,“ učia zakladatelia kongregácie. Preto v duchu charizmy, ktorej srdce tkvie v milosrdnej Božej láske obetujúcej sa v Ježišovi až na smrť na kríži, Milosrdné sestry Svätého kríža už takmer 170 rokov sprevádzajú chorých a trpiacich na štyroch kontinentoch sveta.

Patria celkom Ukrižovanému, a preto celkom blížnemu, a ako zástupkyne Kristovej lásky ich na Slovensku možno stretnúť v zdravotníckych službách na rôznych miestach. Aj v bratislavskej fakultnej nemocnici, kde v čase pred totalitou pracovala i blahoslavená sestra Zdenka Schelingová.

„Viem, že Ježiš horí túžbou prísť do nášho srdca a že si našu lásku cení väčšmi ako všetky dary, ktoré by sme mu mohli obetovať. Bez lásky sú všetky, i tie najhodnotnejšie diela prázdne, nič. Ježiš nechce ani preveľké skutky, iba vernú oddanosť a vrúcnu lásku. Najmenší úkon čistej lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné činy. Boh všetko posudzuje podľa lásky, chce našu lásku,“ povzbudzuje blahoslavená Zdenka, keď píše, v čom objavila Božiu vôľu.

UDIVUJÚCE SVEDECTVO

Veľmi živo si spomínam na spolusestru, ktorá vážne ochorela a pred dvoma rokmi sme ju smeli zblízka sprevádzať v jej chorobe a utrpení. V komunite, v ktorej pôsobila lekárka a dve zdravotné sestry, sme videli, ako v dôsledku zhoršujúceho sa stavu už po neoperovateľnom nádore mozgu čoraz viac strácala schopnosť vyjadriť, čo chce a čo potrebuje, až celkom stratila schopnosť hovoriť.

Bolo to pre nás všetkých veľmi bolestné, ale zároveň aj tajomné. Často sme prežívali veľkú bezmocnosť a bolesť z nemožnosti dorozumieť sa. Zároveň sme videli, ako u našej chorej spolusestry rástla jej odovzdanosť a túžba byť s Pánom.

Raz neskoro večer, keď už nemohla vôbec rozprávať, takmer v posledných dňoch jej života medzi nami, prišla do kaplnky. Po chvíľke modlitby vstala, a keď sme ju už chceli odprevadiť na izbu, uprene sa zahľadela na svätostánok a veľmi zreteľne z hĺbky duše a srdca zvolala: „Ježišu, milujem ťa!“

Všetky sme zostali plné údivu nad tajomstvom komunikácie duše s Bohom. Vtedy sme mohli nielen byť v službe našej chorej spolusestre, ale sa od nej aj veľmi veľa naučiť.

NIKDY NÁS NEZANECHÁ

Ježiš povedal, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou. Vždy tu budú ľudia chorí, trpiaci, núdzni, ktorí potrebujú našu prítomnosť, pozornosť a lásku. Byť im v službe je neraz náročné, ale veľmi potrebné pre nich aj pre nás.

Usilujme sa im byť v službe v duchu Ježišových slov: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili“ a v duchu piesne, ktorú si spievala naša chorá sestra: „Pán sľúbil, že s nami bude, nikdy nás nezanechá!“